Veľkonočné sviatky skrývajú v sebe tradíciu, ale aj duchovno

Magické čaro Veľkej noci

Veľká noc bola oddávna symbolom prebúdzajúceho sa života, sily,  plodnosti, ale aj duchovnej kontemplácie. Na Slovensku boli vždy tieto sviatky bohaté  na tradície a zvyky, z ktorých sa mnohé zachovávajú dodnes. Hovorí sa, že by sme mali poznať minulosť, aby sme si vedeli vážiť prítomnosť a orientovať sa v budúcnosti. Veľkonočné sviatky sú k tomu ako stvorené.

Pred rokom 1989 boli Veľkonočné sviatky viac menej trpeným duchovným odkazom našich kresťanských koreňov. Oficiálni ideológovia sa síce pokúšali premenovať ich na „sviatky jari“, ale v podstate aj tí najskalnejší komunistickí agitátori sa museli zmieriť s tým, že národ si Veľkú noc jednoducho vziať nedá.

OD ZELENÉHO ŠTVRTKU

Ako už bolo povedané, Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom, ktorým si veriaci pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, pričom  pôstne obdobie sa začína Popolcovou stredou. Počas pôstneho obdobia sa kresťania zdržiavajú zábavy, hodovania, majú sa duchovne obnovovať, zamýšľať nad svojím životom a zúčastniť sa svätej spovede. Zelený štvrtok je spomienkou na ustanovenie sviatosti Oltárnej a sviatosti kňazstva. Pri svätých omšiach sa posväcujú tri druhy oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily a používa sa pri rôznych sviatostných obradoch (krst, birmovanie, pomazanie chorých, vysviacka kňazov). “Zaväzujú” sa zvony a na znak smútku zostávajú mĺkve. Nasleduje Veľký piatok, kedy sa nekonajú sväté omše a kresťania si pripomínajú utrpenie, umučenie a ukrižovanie Krista. Je to veľký pôstny deň. Kresťania sa zdržiavajú mäsitých pokrmov a dosýta jedia iba raz denne. Počas Bielej soboty sa obrady konajú po západe slnka a podľa tradície je táto noc nocou očakávania Pána, noc bdenia. Začína sa sláviť Kristovo vzkriesenie. Na znak Kristovho zmŕtvychvstania sa zvony opäť rozozvučia. Po veľkonočnom trojdní nasleduje Veľkonočná nedeľa. Je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania, víťazného zavŕšenia Kristovho vykupiteľského diela.

ĽUDOVÉ ZVYKY A TRADÍCIE

Symbol nového života, novosti, sa spájal s čistotou. Ak mali mať obradové úkony úspech, ľudia museli obnoviť a vyčistiť svoje príbytky i riad, v ktorom sa chystali pripravovať a konzumovať obradové veľkonočné jedlá. Zelený štvrtok bol deň, keď sa vyháňal dobytok na pašu po prvýkrát. Na dvere stajní sa (okrem iného) kolomažou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami. Zlých duchov vyháňali z dediny rapkáče a biče. Konzumovali sa zelené jedlá ako žihľava, špenát, kel, čakanka. Na Veľký piatok sa ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Dievčatá verili, že po umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť. V tento deň vládla magická sila zeme. Bolo zakázané siať a orať, so zemou sa jednoducho nemohlo hýbať. Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňa alebo baránka). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. V sobotu sa “pálili judáše” – spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne. V nedeľu po omši sa dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč, zvaný na východnom a strednom Slovensku ,,páska“. Pevné miesto tu mali vajíčka ako symbol kontinuity života. Vajíčko rozdeľoval gazda medzi všetkých stolujúcich. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhadzovať. Pálili sa, primiešavali dobytku do jedla, alebo sa zakopávali na poli. Veľkonočný pondelok bol časom kúpačky (na východnom Slovensku), resp. šibačky (na západnom Slovensku). Voda má zabezpečiť ženám zdravie a krásu. Robila sa rôzna ľúbostná a erotická mágia, pripravovali sa špeciálne pokrmy, ktoré sa dali zjesť vybranému mládencovi.

VEĽKÁ NOC DNES

Dnešná doba pozmenila aj tvár veľkonočných sviatkov. Na prvý pohľad je to badateľné vo všadeprítomnej reklame, ktorá sa Veľkej noci zmocnila síce v menšej miere ako Vianoc, no predsa nevynechala príležitosť dať aj tejto stáročnej tradícii komerčný podtón. Klasické zvyky sa dodržujú skôr na dedinách a v menších mestách. Pokiaľ ešte v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch bol Veľkonočný pondelok aj v Bratislave dňom návštev, šibačky a veselých osláv, dnes je čoraz zriedkavejšie vidieť mládencov, či otcov s malými synmi, ako vyzbrojení korbáčikmi a korbáčmi z vŕbových prútikov smerujú do domácnosti, kde majú dievčatá. Július Satinský na veľkonočnú šibačku spomína vo svojej knihe Chlapci z Dunajskej ulice a so svojim typickým humorom popisuje, ako vtedajšia herecká špička na čele s majstrom Zvaríkom križovala ulice nášho hlavného mesta a snažila sa nevynechať jedinú domácnosť svojich hereckých kolegýň, ale aj ostatné famílie s domácimi paniami a najmä dcérami. V ostatných rokoch sa zdá, že nastáva akési opatrné oživovanie tradícií. Možno to súvisí so zvýšeným záujmom o folklór, možno ľudia hľadajú aj čosi iné, ako importovanú konzumnú zábavu. Držme Veľkej noci palce, aby pretrvala a nadviazala na všetko to duchovné a čarovné, čo má v sebe zakódované.