Nórsko,Švédsko, Fínsko...ale hlavne o pocitoch, nie cestopis.

 
Cestou vás popri ostrých zákrutách sprevádzajú vodopády až na vrchol, kde vojdete do mraku, ktorý sa vraj málokedy rozíde. Neverili sme, prenocovali sme na vrchole a ráno bol mrak ešte hustejší. Mlieko. Je to škoda, lebo betónová architektúra hornej stavby s vodopádmi a vysunutými výhľadmi nad priepasťami a pod vami je len sklo alebo mriežka, je fakt impozantná. Vietor v týchto výškach je niekedy taký silný, že aj domčeky musia byť ukotvené 4 oceľovými lanami. 

Nóri milujú deti a vedú ich k skromnosti, k vzdelaniu a úcte k vlastnej krajine a prírode a k sebe navzájom, Netoleruje sa tam vzájomná nadradenosť a intolerancia. Je ich len 4,5 milióna, ale tým, že tá krajina je veľká, majú sa kam rozrastať...Majú najvyššie HDP v celej EÚ a dokonale vypracovaný sociálny a dôchodkový systém. Starý človek nemusí byť nikomu na obtiaž a môže žiť dôstojne a nemusí byť odkázaný na nikoho milosť. Vraj sú tam najspokojnejší a najšťastnejší ľudia z celej EÚ. Hoci je pol roka tma aj cez deň, čo si asi málokto z nás vie predstaviť aká je to záťaž na psychiku.

Deťom venujú veľmi veľa času a takmer pri každom dome sme videli domčeky pre deti, domčeky na strome, ich vlastnú loďku s veslami (skoro všetci totiž bývajú pri vode - rieky, či more sú tam plytké), šmykľavky, zverinec s domčekom, trampolíny a napr. aj výstavbu asfaltovej cesty s mostom s malými bagrami, tatrovkami...akoby boli stále vonku. Okrem toho majú často veľa živých zvierat, okrem sliepok, tie sme videli len v jednom múzeu. (Zrejme sú tam len farmy na vajíčka.) Rodičia sú spolu s nimi a tým, že majú 3-5 detí , mamy sú asi dlho doma na materskej dovolenke. Sú takí ľudskí a pokorní. Aj vo všetkých kostoloch majú deti svoj kútik s kobercom, hračkami, stolíkom a farbičkami a dospelí sa tam stretávajú na káve a debatujú spolu aj počas dňa. Deti sa kúpu v riekach aj keď je vonku 16 st. Celzia a vo vode , ktorá má 10 stupňov. 

Voda je tam s výnimkou pár hlbších jazier naozaj studená – aj more, aj rieky a často aj jazerá, ktoré sú vlastne plesá z vodopádov. My sme nemali často na výber, takže viem, o čom hovorím. Hygiena je hygiena. Jedine sprchu a WC sme si neviezli. Samozrejme na parkoviskách boli veľmi čisté antikorové zariadenia, ale my sme preferovali súkromie na noc v odľahlejších lokalitách, kde sa môže bežne zakladať oheň, loviť ryby v riekach a stanovať, či spať v aute, pokiaľ dodržíte 150m vzdialenosť od sídla majiteľa domu, či pozemku. Je to vraj taký nepísaný zákon. Rieky sú pri brehu ale také plytké, že sa tam veľká ryba nedá chytiť. Treba mať loďku a ísť ďalej. Ale je to romantika. Ružové oblaky sa odrážajú v krištáľovo čistej vode, horí oheň a vy nie ste od ničoho závislí. Všade navôkol čučoriedky, ktorých sa môžete najesť do sýtosti. Na hlavou vám lieta orol kráľovský, ktorého sa snaží zahnať malý vták s dlhým červeným zobákom, aby ho odohnal od hniezda, kde jeho partnerka sedí na vajíčkach. Vôkol vás sú samé tie malé, krásne, červené mäsožravé rastliny.