Výsledky vyhledávání v sekci Zaujímavosti na dotaz svoje

O rodicoch a detoch

access_time23.február 2020personAlena Haldová

Kupujeme svojim detom z lasky (aj k sebe, aby sme si dokazali, zesme dobri rodicia) autodrahy a domceky pre babiky Barbie.Zabudame vsak, ze potrebuju ine - od mala sprostredkovat podnety a vedomosti zo vsetkych oblasti zivota.Mozeme podporovat urcitu vynimocnu schopnost dietata, spev alebo tenis, a zaradit ho tak medzi tri percenta nadpriemernych, ktori su,mimochodom, v spolocnosti rovnako segregovani ako zdravotne postihnuti. Tak vsak z neho nevychovame plnohodnotnu osobnost.Formovat skolaka je neskoro, sestrocne dieta je uz osobnost, so vsetkym dobrym aj zlym, co sme do neho vlozili. To, ze nedobre niekedy prevlada, nie je zamer, ale nevedomost rodicov. Niekedy sposobena zotrvavanim v jedinom vychovnom vzore, ktorym nas formovalinasi rodicia - varecha je najlepsi vychovny prostriedok. O tom, na coby sme nemali pri vychove dietata v predskolskom veku zabudnut, sme hovorili s detskou psychologickou Dr.Dorotou Kopasovou z Vyskumnehoustavu detskej psychologie a patopsychologie.RITUALY Ked rodicia trojrocnej Vierky chcu, aby zaspala, musia ju najmenej hodinu vozit v aute.,,Dieta v predskolskom veku potrebuje pravidelnost, takmer ritual, v troch oblastiach," vysvetluje D. Kopasova. ,,V jedeni,spanku a pobyte vonku. Predpoludnajsia aj popoludnajsia prechadzka dieta upokojuje, a po jedle potom lahsie zaspi."Ritualy vyzaduju cas, ten vsak oteckovia s mobilnym telefonom zaopaskom a nervozne mamicky nemaju. Vela deti preto tvrdi - najlepsie si rozumiem s nasim Bobikom (cudzim ujom, babickou), lebo oco a mama nemaju cas, necitaju mi rozpravky, lebo som uz velky.,,Deti, ktorym rodicia necitaju rozpravky, maju v porovnani s rovesnikmi znizenu slovnu zasobu materinskeho jazyka," hovori D. Kopasova. Vychadzajuc zjej prieskumov, pocet takychto deti nie je zanedbatelny - az dvadsat percent. ,,A pritom vobec nejde o rozpravky. Ide o komunikaciu rodicas dietatom, vzajomny ludsky emocionalny kontakt, pri ktorom zalezi nie na jeho dlzke, ale na hlbke." Najma pred nocnym spanim je dolezite vyhradit si cas na ritual, pri ktorom dieta patri iba rodicovi a rodic iba dietatu. Ci chce dieta zaspavat samo, s mackom ale borodicom nechame na jeho volbu. Zo zapalenej nocnej lampicky sa vsakna dieta nikdy neprenesie taky pokoj ako z rodica.HODNOTOVA ORIENTACIA Patrocny Lukas sa vyzliekol takmer donaha a pravitkom nahanal svoju mladsiu sestricku.,,Nebola to detska sexualna hra, ale napodobnovanie - tentoraz televizneho hrdinu Herkula," vysvetluje D. Kopasova. ,,Tazko jednoznacne urcit, co moze dieta pozerat, najma ked sestrocni zasvatene hovoria o seriali AktyX a trojrocni poznaju M. A. S. H.Rodicia, ktori dovolia detom pozerat filmy a rozpravky plne nasilia,by si mali najst aj cas na rozhovor o videnom a polozit jedinu otazku- co sa ti na tom pacilo? Iba tak mozno zistit hierarchiu hodnot dietata a usmernit ho spravnym smerom." V normalnom zivote dieta prednasilim neochranime, mozeme ho vsak naucit reagovat tak, aby mu neublizovalo. ,,Neklamme deti," hovori psychologicka D. Kopasova.,,Deti spracuju akukolvek informaciu, podanu primerane ich veku - ajo smrti alebo odchode jedneho z rodicov."Hodnotovu orientaciu dietata mozno zistit aj otazkou, cim by chcelo byt a preco.Ciernym serifom, Donatelom, Supermanom, aby sa ma kazdy bal,bankarom, podnikatelom, aby som zarabal vela penazi - odpoveda v duchu trhoveho mechanizmu kazde stvrte dieta. ,,Prevladat by malai dentifikacia s clovekom, ktoreho ma dieta rado - mamou, ucitelkou,predavackou, soferom autobusu," vysvetluje psychologicka. ,,Pytajte sa deti preco a ovplyvnujte ich nenasilne."MAMA Moja mamicka ma miluje, preto ma neda do materskej skolky.,,Matka ma pravo rozhodnut sa, ci pojde do prace od polrocneho dietata, alebo od patrocneho," hovori D. Kopasova. ,,Mozno ta prva preziva vnutorny konflikt matky a profesionalky, a prave preto popraci venuje niekolko hodin iba hram s dietatom, kym ta druha, kvoli vecnym domacim pracam, nema na dieta ani hodinu. Preto hovorit, ze matka, ktora da dieta do jasiel, nema k nemu emocionalny vztah, je prehnane. Dieta by malo chodit do materskej skoly od troch rokov, aj ked len na dopoludnie."V materskej skolke sa dieta okrem ciela vedomeho vzdelavania vo vsetkych oblastiach nauci komunikovat s inymi dospelymi a ziska socialne kontakty s rovesnikmi.Domov pre neho tvori istotu, do ktorej sa moze vratit. ,,Hoci sa zdoraznuje emocionalny vztah matka -dieta, rodinu tvoria najmenej traja," hovori D. Kopasova. ,,Aj otecako zdroj muzskej identifikacie, ktory nauci deti napriklad zatlctklince. Ulohou muza nie je iba zarabat peniaze, ale aj zorganizovat vylet do zoo."BITKA Lenka nekresli, lebo ma strach zobrat do ruky ceruzky. Otec juraz velmi zbil, ked nimi pokreslila stenu.Peto nema rad tata, lebo ho stale bucha do hlavy.,,Neexistuje rodic, ktoreho by jeho dieta nerozculilo. Bitka je vsak iba odreagovanim, vyjadruje bezmocnost rodica, ale nic neriesi,"hovori psychologicka a spomina na bite deti, ktore uhnu predpohladenim, lebo cakaju uder, obhryzaju si nechty a ticho rozpravaju.,,Skor, nez potrestate dosledky, patrajte po pricinach, len tak naucite dieta vyvarovat sa chyb," hovori D. Kopasova.,,Spravny model vychovy je nie trestom, ale pochvalou a pozitivnou motivaciou -hracky si upratal krasne, ale farbicky nie, ja vsak verim, ze to dokazes. Len nedavat nijaky casovy limit, ten stresuje a neprivadza dieta k cinnosti."Reakciou na zakaz je vzdor, preto ,,prefikany" rodic napriklad nenariaduje plan na vikend, ale da dieta tu moznost volby.PROSOCIALNE SPRAVANIE  s tvorrocna Janka vie napisat svoje meno, ale nedokaze sa rozdelit s detmi na pieskovisku o hracky a kope ich.,,Niektore deti su uz v predskolskom veku velmi tvrde,nepristupne," hovori D. Kopasova. ,,Preto sa uz v materskych skolach pripravuje program prosocialneho spravania, ktory by mal naucit deti empatii, schopnosti vcitit sa do spravania druheho."Prosocialne spravanie mozu rozvijat aj rodicia - vlastny mprikladom ucit nenasiliu, ucte k sebe aj inym, usmiat sa, pochvalit,darovat, podelit sa, pocuvat inych. A niekedy staci len siahnut do kniznice a vybrat tu spravnu rozpravku.  

folder_openPřiřazené štítky

Ako zvýšiť bezpečnosť v starších bytových domoch

access_time24.február 2020personAlena Haldová

Bývajme bezpečneBývanie je základná ľudská potreba. Vývoj v oblasti stavieb pre bývanie prešiel za tisícročia veľkým progresom. V súčasnosti sa na bývanie kladie celý rad požiadaviek. Okrem dobrého dispozičného riešenia bytov a domov, cez kvalitné technické a technologické zariadenia, ktoré umožňujú vysokú tepelnú, svetelnú a zvukovú pohodu až po bezpečnosť bývania. Každý človek, každá rodina má svoje vlastné špecifické požiadavky na bývanie. Preto je veľmi dôležité, aby projektanti a architekti najmä pri projektovaní individuálneho bývania (rodinný dom) poznali tieto požiadavky a špecifické potreby konkrétnych užívateľov, aby mohli práve na základe nich projekt bývania pripraviť.V súčasnosti sa dostáva veľmi do popredia práve požiadavka na bezpečnosť. Táto požiadavka je odozvou na vandalizmus, kriminalitu a zlé zaobchádzanie najmä v starších bytových domoch. V minulosti sa saturovala len kvantitatívna potreba výstavby bytov a požiadavka na bezpečnosť sa veľmi neriešila. Na základe negatívnych skúseností sa už aj do existujúcich starších bytových domov inštalujú rôzne bezpečnostné systémy buď mechanické alebo elektronické, ktoré majú ochrániť majetok a obyvateľov domu.Na slovenskom trhu sú v súčasnosti už rôzne bezpečnostné systémy, ktoré na vysokej úrovni buď mechanicky alebo aj elektronicky riešia bezpečnosť osôb a ochranu ich bytov a majetku v starších bytových domoch. Ak sa vlastníci bytov dohodnú na tom, že chcú túto situáciu riešiť, je vhodné poradiť sa nielen s odborníkmi na tieto bezpečnostné systémy, ale aj s projektantmi alebo architektmi. Možno práve architekt alebo projektant, ktorý robil projekt domu,  v ktorom bývajú alebo ktorý pripravuje projekt obnovy a zateplenia tohto domu, bude vedieť obyvateľom najlepšie poradiť, aký systém bezpečnosti zvoliť, aby najlepšie vyhovoval potrebám vlastníkov bytov a bol by aj z finančného hľadiska prístupný možnostiam obyvateľov.

folder_openPřiřazené štítky

Chorí sa nedokážu brániť – rozhovor s lekárom a aktivistom MUDr. Petrom Liptákom

access_time24.február 2020personAlena Haldová

V našom zdravotníctve čoraz väčšiu úlohu začínajú hrať isté finančné skupiny. Čo to so sebou prináša?Prináša to privatizáciu a reprivatizáciu, ide len o peniaze, a starostlivosť o zdravie ľudí ide na vedľajšiu koľaj. Každý rok v našom zdravotnom systéme zomiera zbytočne 3-5 tisíc ľudí. Za 20 rokov je to 60-100 tisíc zbytočných životov. Ja tomu hovorím slovenský holokaust. Treba hľadať, kto je za to zodpovedný, že v dnešnej dobe hlbokého mieru máme obete ako počas vojny.Témy školstva a zdravotníctva patria už dlhodobo medzi problémové oblasti bez ohľadu na vládnuce strany. Zdanlivo naivná otázka znie, čo vlastne bráni kompetentným vypracovať fungujúcu koncepciu zdravotnej starostlivosti o obyvateľov?Problém je v tom, že vlády nevládnu a poslanci nerozhodujú v prospech občanov. Každý z nich sleduje iba svoje vlastné finančné záujmy na pozadí presadzovania sa záujmov finančných skupín, ktorým títo štátni zamestnanci a poslanci slúžia. V zdravotníctve teraz stojíme v strede reprivatizácie. Reprivatizuje sa sektor štátnych nemocníc aj sektor verejných ambulancií všeobecných obvodných lekárov a špecialistov.Prečo?Vzniknúť majú siete súkromných nemocníc vo vlastníctve domácich ale aj zahraničných finančných skupín a rovnaký osud má čakať aj ambulancie. Dnešná sieť ambulancií, ktoré sú dnes v blízkosti pacientov aj na jednotlivých dedinách v počte cca 2300 má byť nahradená sieťou 300 centier, ktoré majú vlastniť dopredu určení majitelia.No a čo robí v tejto situácii štát? A čo minister zdravotníctva? Nuž, štátni manažéri plnia úlohy v tom, že vedú štátne nemocnice a tiež sieť verejných ambulancií do úpadku, aby sa nikto nečudoval prečo ich je treba privatizovať a reprivatizovať. Čo funguje k spokojnosti občanov, to sa sprivatizovať nedá. Preto to neustále menenie ambulantných hodín obvodných lekárov parlamentom, preto parlament zavádza povinné elektronické zdravotníctvo, ktoré nemá predpoklad normálne fungovať,  organizuje obvodných lekárov do prehliadok mŕtvych…Je cieľom dezorganizácia práce v ordináciách a úsilie poslancov vyhnať lekárov v dôchodkovom veku? Asi. Lenže tých viac ako 500 lekárov nemá kto nahradiť! Nikto sa nemôže čudovať, že štátne a verejné zdravotníctvo je manažérmi, dosadenými z finančných skupín ako je napríklad Penta, vedené úmyselne do úpadku. Len keď štátne a verejné nebude fungovať, tak sa dá tento segment celý poľahky privatizovať.Ako to myslíte?Dnes celkom plasticky vidno, ako štát sype piesok do výstavby fakultnej nemocnice na Rázsochách, keď s nebývalou aktivitou sa realizuje projekt Penta nemocnice iba vo vzdialenosti 5 km na Boroch. Nuž ľudské zdroje (sestričky a lekári) budú môcť už čoskoro prejsť z nefungujúcej fakultnej nemocnice do nemocnice Penta Hospitals International.  Zdá sa, že podobný proces už naštartovali aj s Vojenskou nemocnicou v Ružomberku kde, zdá sa, že štát dosadil do vedenia už tých správnych manažérov, ktorí dokážu jej excelentné výsledky natoľko zhoršiť, aby bolo jasné, že ju treba sprivatizovať.Takže v zdravotníctve a aj v školstve je hlavnou prekážkou to, že súčasný systém nie je zameraný na rozvoj ľudských zdrojov našej krajiny? Veď všetko sa tu podriaďuje záujmom finančných skupín, ktorým dnes ide iba o rast ich zisku. Pokiaľ v zdravotníctve sa dá ľahko bohatnúť prostredníctvom rozkrádania zdrojov verejného zdravotného poistenia, tak stačí aj to, ak ľudia v procese vzdelávania nedostanú potrebné informácie, a už sú proti dnešným sofistikovaným zločincom úplne bezmocní. Preto je dnes ťažko postihnuté zdravotníctvo aj školstvo súčasne. Chorí a zle vzdelaní sa nedokážu brániť. Slovenský pacient je vydieraný rukojemník

folder_openPřiřazené štítky

Ako si vybrať správnu pôžičku?

access_time25.február 2020personAlena Haldová

Pôžičky Asi každý človek by bol rád keby mal dostatok peňazí, krásny dom, dobrú prácu, no jednoducho povedané, aby bol spokojný. Avšak ako to už býva, dosiahnuť niečo takéto sa podarí len málokomu. Avšak aj bežní ľudia si chcú občas kúpiť niečo, na čo proste aktuálne nemajú. Toto je hlavný dôvod toho, prečo ľudia v súčasnosti čoraz viac využívajú rôzne pôžičky.Trh je naozaj presýtený aj v tejto oblasti, a preto sa nemôžeme čudovať, že ľudia už nevedia čomu veriť a akú pôžičku si vybrať. Veď svet financií je pre bežných ľudí občas dosť záhadný. Aj preto je dobré sa v tejto oblasti obrátiť radšej na odborníkov.Pri pôžičkách platí, že je dôležité si vybrať správneho poskytovateľa pôžičky. A ako ho spoznáte? Hlavne podľa dobrých skúsenosti ľudí, ktorí ponuku takejto spoločnosti využili, ale aj podľa veľkosti, sily, či tradície danej spoločnosti.Pokiaľ však nemáte čas na prieskum trhu a ponúkaných služieb, je ideálne nechať si pri výbere pôžičky poradiť od odborníka. Odborníci na pôžičky totiž pravidelne skúmajú ponuky rôznych inštitúcií, a na základe svojich zistení klientom radia  využiť naozaj tie najvýhodnejšie ponuky.Nech už teda potrebujete akúkoľvek sumu – desiatky, stovky či tisícky eur, veríme,  že si nakoniec vyberiete správneho poskytovateľa pôžičky s ktorým budete spokojní a svoje peniaze si užijete tak, ako chcete.

folder_openPřiřazené štítky

Apiterapie

access_time25.február 2020personAlena Haldová

 „už vieme, ako na to, ak chcete byť zdraví.“ Nie je to tak dávno, keď naši predkovia dávali denne na svoj stôl najmä to, čo si dopestovali na svojich poliach, v záhradách, čo im poskytli lúky, lesy, príroda, čo im zo seba nezištne darovali zvieratá a nám všetkým tak dobre známe a usilovné včely. Aj Vy by ste chceli zdravé potraviny, prírodné sladidlá, naturálne liečivá, zdravé ovocie, nechemizovanú zeleninu ? Iste taký je trend, ktorý si tentokrát nevyžiadala pani móda. Po zdravom ovocí, chrumkavej zelenine, po sladkom mede volá naše zdravie.Nuž, a takému volaniu neodolali ani Michal Goroľ a Iveta Krajňáková, zakladatelia spoločnosti Etami, ktorí sa venujú distribúcii a propagácii včelích produktov a apiterapii. Skôr ako sa z nich stali nadšení propagátori produktov včiel, precestovali tisícky kilometrov, navštívili špecializované výstavy, apiterapeutov i závod v ďalekom Perme, kde sa produkty vyrábajú.  Tak, tomu sa hovorí dôležité životné rozhodnutieMichal Goroľ začal včeláriť v osemdesiatych rokoch minulého storočia. „Vzťah k včelám sa u mňa rodil postupne a tajomný život včelieho spoločenstva ma nakoniec dostal“, vracia sa v spomienkach do obdobia, keď pracoval v Košiciach. Po práci obvykle oddychoval na chalupe, kde cez plot často pozoroval suseda, včelára. Čím viac sa o včely zaujímal, tým viac ho lákalo mať svoje vlastné včelstvá. Nakoniec padlo rozhodnutie a nový hrdý včelár svoje prvé školské včelárske začiatky úspešne prekonal pod dohľadom suseda, skúseného včelára.  V 90. rokoch museli včielky ustúpiť smelým podnikateľským plánom, pre ktoré na pár rokov na včelárenie neostával čas. Ako podnikateľ opustil na čas včelie spoločenstvá a prácu s nimi vymenil za manažérske spravovanie rodinnej firmy. No včely sa nevytratili ani z jeho mysle a ni zo srdiečka„ a tak sa k nim vrátil opäť v roku 2008. Podnikateľ môže hrať golf, alebo tenis, chodiť na ryby alebo poľovať. A môže aj včeláriť. „Bral som to ako koníček, ako relax a odpútanie od starostí, ktoré prináša podnikateľský život,“ hovorí. Navyše do krásneho čistého prostredia v Habure, kde v súčasnosti žije, včely jednoducho patria. Sú tam doma rovnako ako Michal Goroľ a žijú spolu v nádhernej symbióze človeka s prírodou. „Včelám vďačím za svoje zdravie, ba možno aj za život“V roku 2013 prišiel zlom. „Moje srdce zaplatilo daň za hektický podnikateľský život. Dostal som infarkt. Zrazu som sa zastavil a zamýšľal som sa nad tým, ako ďalej naložím so svojím zdravím. Bral som to ako výstrahu, ako memento, ako podnet zmeniť životný štýl tak, aby sa mi vrátilo späť zdravie, energia, sila a chuť popasovať sa ešte so životom. Pomohli mi moje včely,“ priznáva Michal Goroľ. Tak sa začala cesta za zdravím cez produkty včiel, ktoré čoskoro začali „opravovať“ pošramotené zdravie nielen pána Goroľa, ale pomohli už mnohým v rodine i mnohým známym.  Zanietený včelár sa začal vzdelávať viac a viac, zaujímali ho výskumy a výsledky liečby včelími produktami aj v zahraničí. Tak sa v  mestečku Dolina sa na stretnutí Zakarpatských včelárov zoznámil s lekárkou, ktorá lieči pomocou včelích produktov. „ Fascinovala ma u nej terapia, ktorá spočíva v ležaní nad úľmi a inhalovaní výparov, ktoré sa uvoľňujú z úľov plných pracovitých včielok, ktoré nerušene žijú svoj obvyklý denný rytmus. Okrem toho, že ide aj o výbornú formu relaxu, na človeka pôsobí tiež silové pole včiel,“ hovorí Michal Goroľ o pobyte jedno a trojlôžkovom domčeku, v ktorom sú osadené včelie úle. Netrvalo dlho a podobný domček si haburský včelár postavil aj pri svojom dome. „ Takáto terapia je vhodná pre astmatikov a pri ochoreniach dýchacích ciest. Do vzduchu sa uvoľňuje med, peľ, propolis, materská kašička. Dokonca, ak niektorý orgán v tele človeka nepracuje tak, ako by mal, a preto má inú frekvenciu a včely „upozornia“ na problém. Človek cíti mikrovibráciu, mravčenie. Dobre je začať s pätnásťminútovým pobytom, a sledovať krvný tlak, lebo pobyt v domčeku ho zvyšuje. Vhodných je 10 až 15 pobytov. Máme to overené, lebo už tri roky domček využívame,“ dopĺňa Iveta Krajňáková. Poďte s nami za apiterapiou cez hory a dolyVôbec to nie je prehnané pozvanie, veď v roku 2013 Michal Goroľ a Iveta Krajňáková precestovali naprieč po Ukrajine odhadom 12 000 kilometrov. „Na cesty nás vyhnal záujem o apiterapiu, teda liečenie včelími produktmi. Dozvedeli sme sa, že na Kryme pôsobí lekár, ktorý s apiterapiou dosahuje výborné výsledky. Išli sme tam. U nás je to len v začiatkoch, kým na Ukrajine, v Číne, v Rusku, Rumunsku, Bulharsku je táto alternatívna známa a rozšírená,“ vysvetľuje pani Iveta. Keďže Habura podpísala družobnú zmluvu s Veľkými Soročincami, dvojica sa dostala do Poltavy na exkurziu do včelnice, ktorá sa špecializuje na produkciu materskej kašičky. „Materská kašička sa aplikuje buď priamo ako čistá 100 percentná, alebo zmiešaná s medom. Sami sme začali produkovať materskú kašičku pre vlastnú potrebu. Je to veľmi zložitý proces a vyžaduje si plné nasedenie včelára,“ vysvetľuje Michal Goroľ. Postupne zvládli problematiku peľovú, propolisovú, výrobu tinktúr i miešanie mastí. V pátraní po včelích produktoch, liečbe nimi a profesionálnom využití však neúnavne dvojica nadšencov pátrala ďalej. Tajomstvá profesionálnej liečby včelími produktami odhalenéV októbri sa v Kyjeve konala svetová výstava včelárov a včelárstva Api mondia 2013. Zastúpenie malo aj Slovensko. Získalo 18 rôznych ocenení. Tu sa po prvý raz zoznámili so spoločnosťou Tentorium z  ruského Permu a s jej produktmi. Ich základom je včelia produkcia: peľ, med, materská kašička. Doplnené sú fytoproduktmi. Modernou technológiu spoločnosť dostáva produkty včiel do formy dražé, vyrába oleje, balzamy, masti. Zaslúžený obdiv a nadšenie priniesť tieto informácie aj k nám na Slovensko spôsobili, že ešte v decembri toho istého roku odleteli do Permu. Najprv si prezreli produkciu priamo v závode, do ktorého moderné technológie naprojektovala nemecká firma. Nie je to žiaden módny výstrelok, tunajší ruskí odborníci majú v tomto smere za sebou 26-ročnú prax, skúsenosti, testy a výskumy. Špecializované sanatórium, v Perme využíva všetky dostupné formy apiterapie. Pozoruhodné je, že využívajú aj liečbu včelím jedom. Terapia včelím jedom bola využívaná v starovekom Egypte, Grécku či v Číne. Na liečbu artritídy a ďalších zdravotných problémov používal včelí jed vraj aj praotec medicíny grécky lekár Hippokrates. V permskom sanatóriu lekári a fyzioterapeuti jed vpichujú do akupunktúrnych bodov. Úspešne liečia najmä ekzémy, psoriázu, kardio-vaskulárne choroby i ochorenia tráviaceho traktu a reumatizmus, teda civilizačné choroby, ktoré trápia čoraz viac ľudí aj u nás“, sprostredkúva zážitky Iveta Krajňáková.  A máme to na Slovensku! Čo ďalej?Návšteva v Perme nadšencov využívania včelích produktov Michala a Ivetu ešte viac utvrdila v rozhodnutí dostať výrobky firmy Tentorium na Slovensko. Nekonečný proces certifikácie trval rok. Ale všetko dobre dopadlo a prvá zásielka produktov dorazila vlani v septembri. Rozbehol sa internetový predaj a propagácia produktov a smelé plány nadobúdajú nové rozmery. „ Predaj má už dnes medzinárodný charakter. Postupne chceme napájať ďalšie krajiny Európskej únie. Máme prvé odozvy z Bulharska, Talianska, Litvy, Nemecka,“ hovorí Iveta Krajňáková. Pripravuje sa anglická, nemecká a ruská mutácia internetovej stránky. Pred slávnostným uvedením do života je aj kniha Praktická apiterapia, preložená z ruského originálu do slovenčiny.  Zdraví a krásni ako Kleopatra – už vieme v čom tkvie jej tajomstvoKleopatra je známa predovšetkým svojou prirodzenou krásou vraj s nádherne žiarivou pokožkou. Čo určite potvrdzujú historické argumenty je fakt, že poznala a denne hojne využívala zázračné účinky medu a medových produktov. Nuž a čo my? Nevyužijeme to, čo veky pomáhalo ľudstvu v ceste za zdravím?Produkty včiel sú vhodné pre každého, no poznanie správneho užívania je však podľa slov Krajňákovej veľmi dôležité. „Med môžeme konzumovať každý deň, je to zdravá podoba sladidla. Peľ, propolis, materskú kašičku v intervaloch. Výnimočnosťou sa vyznačuje peľ, ktorý je potravou nielen pre včely, ale aj pre ľudský organizmus. Obsahuje 30 percent bielkovín, minerály, vitamíny, beta-karotén, 22 aminokyselín. Regeneruje bunky, čistí pečeň, blahodarne vplýva na žlčník, tráviaci trakt, na kardio-vaskulárny systém. Je vhodný aj pre malé deti. Pre dospelých sa odporúča jedna polievková lyžica denne, pre deti dve kávové lyžičky. Jedna polievková lyžica peľu je ako sto gramov mäsa,“ vysvetľuje. Tu sa žiada zdôrazniť, že peľ, ktorý včely pozbierajú z rastlín, nie je totožný s peľom, ktorý sa nachádza v ovzduší. Včela doň pridáva vlastné enzýmy a neutralizuje tým alergénne zložky.  Organizácia Spojených národov bije na poplachZachráňme včely, zachránime sami seba! Ako uvádza portál aktuálně.cz „Expertná komisia Organizácie Spojených národov vydala znepokojujúcu správu o stave svetového včelstva. Záhadný úbytok včelej populácie, ktorý je dlhodobo pozorovaný v Európe a odnedávna aj v Amerike, sa rozšíril už aj do Japonska, Číny a Egypta.“ Včelám škodí úbytok kvitnúcich rastlín, znečistenie životného prostredia, používanie toxických pesticídov alebo aj veľké zmeny klimatických podmienok. Dokonca odborníci zvažujú, či včelám neškodí aj signál mobilných telefónov. Azda najznámejší výrok 20. storočia o včelách patrí Albertovi Einsteinovi :"Ak uhynie posledná včela, ľuďom zostávajú štyri roky života."Nuž mali by sme tieto varovania brať vážne a starať sa o včely možno práve tak, ako Michal Goroľ, ktorý by rád svoje skúsenosti s včelími produktami odovzdal čo najväčšiemu množstvu ľudí. Nie každý z nás môže byť včelárom, ale pre svoje prostredie môžeme urobiť veľa. Zdravé včelstvá sa nám odmenia svojimi produktami, ktoré pomôžu chrániť a udržiavať naše zdravie. A aká je rada na záver?„Dnes je doba rýchla a pri chorobe chce každý okamžité riešenie. Tabletku, ktorej účinok sa prejaví do niekoľkých minút. Toto je prírodná, tradičná forma liečby, vyžaduje si čas, pravidelnú aplikáciu. Pomalým riešením si človek „optimálne“ nastavuje organizmus. Stojí za to, vyskúšať ju,“ uzatvára Michal Goroľ. 

folder_openPřiřazené štítky

Vysokoškolské stravovanie

access_time25.február 2020personAlena Haldová

Začlenenie do študentského života znamená prírastok vedomostí, spomienok a niekedy aj kilogramov navyše. Napchať sa do maturitného obleku na štátniciach, je niekedy sci-fi kombinované s komédiou. Za 5 rokov na výške som videla, že študentská kuchyňa, rovná sa rýchle jedlo, jedlo na “stojaka”, do ruky kým sa študent presúva medzi prednáškami, hotové a najlepšie aj dojedené za pár minút, …Internát je vytúžené miesto. Naplnenie túžob o samostatnom rozhodovaní. Samozrejme už dosť dlho nad tebou nikto nestojí aby ti povedal: “Jednu lyžičku za sestričku, druhú … ” ale aj tak je to teraz iné, celé len na tebe. Áaaaaaano, a teraz si dám čokoládu ešte pred večerou.Tak aká je študentská realita? Obľúbené sú rýchle cestoviny, polotovary, donáška pizze chodí na internát častejšie ako MHD a polohy rýchlych občerstvení študent ovláda lepšie ako otčenáš. V škole kopec stresov, lebo aj keď si prečítaš článok o organizácii času, aj tak sa to nakoniec nejako nakopí … a na výtvory šéfkuchára bez čapice jednoducho nie je čas.No a čuduj sa svete (alebo aj nečuduj), okrem povinností sa kopia aj kilogramy tuku.Mysli skôr, než tvoje brucho bude vyzerať ako pred súťažov: Čím viac pásikov, tým viac *nemenovaná športová značka*.Opačný prípad je nezdravý úbytok na váhe. Všetky takéto zmeny sú vo väčšine prípadov spôsobené nesprávnym výberom potravín, veľkým stresom počas skúškového obdobia, prejedaním sa, nedostatkom spánku, zlými stravovacími návykmi, obmedzím pohybových aktivít (platí najmä pre bývalých športovcov) a tak ďalej.Nechceš byť šampiónom v počte pásikov na bruchu? Čo teda robiť? Tak napríklad:1.) Začni deň s raňajkamiRanná  dievčenská kovbojka ohľadne oblečenia a maľovania je nám všetkým známa. Nezostane čas na raňajky? Mysli na svoje zdravie a oblečenie si nachystaj už večer, pretože niekto múdry raz povedal, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. Napriek svojej ošúchanosti je tento výrok stále pravdivý.2.) Obmedzuj rýchle občerstveniePáči sa ti predavačka bagiet? Radšej ju pozvi na rande hneď. Po 50 bagete si ťa už určite všimne a po 70 jej to začne byť podozrivé, ale ak si medzi tým riadne nešportoval, na za začiatku si mal väčšiu šancu.3.) Buď trendy so zdravou desiatouAk sa slovo desiata stratilo z tvojho života niekedy na základnej škole, oznamujem  ti, že táto móda by mala do tvojho života zavítať spolu s jesennou kolekciou. Nezdravý životný štýl je prežitok. Ukáž, že vieš čo je IN a medzi prednáškami si pochutnávaj na pravej študentskej desiate.4.) Konzumuj menej cukru a alkoholuTo, že alkohol má veľa kalórií a zjesť 2 škatule horaliek znamená výživový prešľap asi vieš. Nik nepredpokladá, že sa týchto potešení/nerestí vzdáš úplne. Moc to teda nebudem rozmazávať. Vieš kde je tvoja miera.5.) Úspech je vyvážená stravaAj taký vysokoškolský študent ako ty potrebuje určité množstvo bielkovín, tukov, sacharidov, minerálov a vitamínov. Každý sme individuálny.  Jesť je potrebné, ale vedieť sa najesť rozumne, to je umenie.6.) Nezabúdaj na tekutinyNeuveríš, ale tvoje telo je z 90 % voda. Nežartujem! Takže ak sa nechceš vypariť do vesmíru, musíš sa napiť vody. Teraz som žartovala! Pravda je taká, že nedostatok tekutín spôsobuje bolesti hlavy, nesprávne fungovanie životne dôležitých orgánov a baby, toto je dôležité. Málo tekutín vysušuje pleť a prispieva k tvorbe vrások.Pripraviť si poriadne jedlo na internáte môže byť výzva, ale aj to sa dá naučiť. Portál pre Študenta pripravuje veľa tipov na rýchle, ľahké a cenovo dostupné študentské jedlá.

folder_openPřiřazené štítky

Ako sme sa stali “veľkými“, stratili sme odvahu robiť „veľké“ veci, …

access_time25.február 2020personAlena Haldová

Štandardný … ktoré sme chceli robiť ako malé deti. Keď sme boli malí, tak sme chceli meniť svet, meniť ľudí, robiť veľké rozhodnutia, rozhodovať sa hneď a zaraz, … Kde sa vytratili tie ambície? Kde sa stratila tá chuť, sila a odhodlanie?Čím sme starší, tým viac sa stávame opatrnejšími, riziku averznejší a nechceme brať zodpovednosť za naše činy do vlastných rúk. Prenášať zodpovednosť za rozhodnutia na druhých, to je dnešná móda, ktorá je „IN“. To platí vo všetkých oblastiach života. Súkromie, podnikanie, investovanie, … stále sme ustráchaní čo bude ak spravíme toto alebo toto. Kde je tá detská odvážna duša, ktorá chce niečo dosiahnuť, prekonať limity.Tú detskú odvážnu dušu strácame každým usmernením: „toto nedokážeš …“, „to sa ti nepodarí …“ … Takto sú od mala „masírované“ naše mozgy čo môžeš a čo nemôžeš, čo dokážeš a čo nie. Kto vie čo dokážem? Nik! Iba ja sám to môžem vedieť, ale až vtedy, keď to skúsim. Ak padnem 1000 krát, tak to pre mňa neznamená neúspech, je to znak toho, že 1000 krát som sa postavil, aby som mohol hľadať novú cestu. Padol som, ale na 1001 krát sa mi to podarilo. Nie je to neúspech, ale šanca poučiť sa z predošlých pádov. Každý pád mi dal silu na nabratie nových síl. Nikdy nie je neskoro spraviť niečo „veľké“, niečo čo nás naplní šťastím. Naše šťastie spočíva v tom ako sa dokážeme o to šťastie pobiť. Áno, pobiť, pretože šťastie nie je zadarmo. To si treba „zaslúžiť“.Staňte sa vo svojich rozhodnutiach opäť tými „malými“ odvážnymi deťmi, ktoré tak bojujú za svoje sny. Skúste to, a uvidíte, že budete šťastnejší. Už sa nebojte toho čo vám „veľkí“ na to povedia, ale nasledujte cestu svojho šťastia.

folder_openPřiřazené štítky

Filozofia života mladého človeka ako ju (NE)vidíme: Mladý človek versus staršia generácia - medzigeneračná priepasť?

access_time25.február 2020personAlena Haldová

Ak sme sa vo viacerých minulých číslach časopisu Svet športu snažili čitateľovi priblížiť problémy z oblasti sociálnej patológie, nerobili sme tak z dôvodu senzáciechtivosti, či z dôvodu zámerného poukazovania na negatívne javy z oblasti závislostí. Cieľom autora tejto rubriky bolo poukázať na fakt, že spoločnosť, my všetci sme kdesi pochybili a sociálno-patologické javy sú teda nevyhnutným následkom zle smerovanej filozofie života, nedostatočnej sociálnej regulácie spoločnosti voči jej členom. Za účelom predchádzania vzniku sociálno – patologických javov sa tak de facto nemusíme zaoberať primárne sociálno - patologickými javmi samotnými. Môžeme však venovať nemalú pozornosť filozofii života, otázke správneho duševného smerovania, najmä mladého človeka. Životný štýl mladého človeka, jeho predstavy o budúcnosti, pohľady na trávenie voľného času, ale aj úniky a úlety mladých ľudí boli predmetom samostatných zamyslení na stránkach tohto časopisu a budú aj na webovej stránke, ktorú práve čítate.Prečo práve filozofia života mladého človeka? A prečo hneď v kontraste so staršou generáciou? Ak oprášime starú frázu, ktorá vraví, že mladá generácia je našou budúcnosťou, piliermi našej spoločnosti, poviete si, nič nového. Ak v tejto súvislosti spomenieme, že ľudia vo veku 15 – 30 rokov dnes tvoria štvrtinu slovenskej populácie, možno zvýšite pozornosť. No ak si položíme otázku, do akej miery vedia ostatné tri štvrtiny slovenskej populácie funkčne komunikovať a vhodne usmerniť tú jednu, ktorá má prevziať zodpovednosť za osud našej spoločnosti, myslím si, že čitateľ sa na chvíľku vážne pozastaví nad touto myšlienkou. Je tento stav len bariérou medzi generáciami? Alebo je to medzigeneračná priepasť? Skôr, než sa v myšlienkach vydáme po ceste kritiky, či odsúdenia mladej generácie ústiac do výrokov: „Tí mladí sú z roka na rok horší...“, pozastavme sa na chvíľu. Horší? Nie je snáď adekvátnejším výrazom „Iní“? Rozumieme aspoň trocha duši mladého človeka? Čo robíme, aby sme ho v dnešnej špecifickej dobe a situácii v ktorej sa nachádza, resp. nachádzame pochopili?Keď sa zamyslíme nad problémom komunikácie medzi mladou a staršou generáciou, môžeme si všimnúť niekoľko úrovní bariér, na ktoré narazí pri vzájomnom dialógu generácia staršia aj mladšia a to z opačnej strany pomyselnej barikády. Ako príklad uvedieme tie, ktoré považujeme za viac dôležité.Bariéra č.1 – zmena režimu, rozdielnosť doby – už dávno nežijeme v období spred roku 1989 a musíme rešpektovať, že riadená konformita formou diktátu, ako ju poznali v minulosti tí skôr narodení je dávno preč. Kým staršia generácia do roku 1989 vyrastala kráčajúc po ceste nie veľmi širokej a jasne vytýčenej mantinelmi, prirodzene, priestor pre vybočenie z tejto cesty bol veľmi malý a takýto akt veľmi opovážlivý. Dnes mládež kráča po ceste veľmi širokej, miestami zdá sa, bez mantinelov. Sledujúc svet okolo seba môžeme nadobúdať pocit, že „filozofia života“ niektorých aj mladých ľudí snáď ani nemá hraníc, či obmedzení tak v ich slovách, ako aj v činoch. Ako píše známy sociológ Jan Keller: „Trh začal organizovať človeka i prírodu len ako zvláštne druhy materiálov. Začal ich kombinovať s inými surovinami podľa potrieb maximalizácie zisku súkromných osôb.Bariéra č.2 – svetonázor, názor na život - ak niekedy bolo na výber medzi štátom diktovaným svetonázorom a zopár inými alternatívami, dnes aj na tomto fronte prebieha dennodenný tvrdý zápas o mladého človeka, ktorý chce mať mnohokrát pocit jedinečnosti, výnimočnosti, či pocit, že niekam patrí. Náboženské spoločenstvá, cirkvi, sekty, rôzne svetonázorové prúdy, rôzne subkultúry, ktoré tu pred rokmi neboli a denne pribúdajú ďalšie dostávajú zelenú... Schválne, nech si čitateľ - rodič odpovie na otázku: „Viem, čo je to vlastne hip - hopová kultúra, či fenomén EMO?“Bariéra č.3 – denné potreby, móda – skúsili ste už vysvetliť svojej ratolesti, že šaty po ktorých tak túži sú podľa vás nevkusné a nevhodné pre „slušného mladého teenegera“? Nepochodili ste? Na mieste je aj otázka: „Chcem dieťaťu poradiť, usmerniť ho, alebo ho chcem obliecť podľa svojich predstáv?“Bariéra č.4 – čas – na akúkoľvek interakciu medzi dvoma činiteľmi všeobecne je potrebný čas. Venujeme ho dostatok na komunikáciu s mládežou, s našimi deťmi? Alebo dáme dieťaťu radšej do ruky ovládač od televízora, či klávesnicu a dobrovoľne sa tak zriekame svojej zodpovednosti za výchovu?Bariéra č.5 – výklad pojmu demokracia a sloboda – v praxi si môžeme všimnúť, že pojmy demokracia a sloboda sú mnohokrát zle chápané a nevhodne interpretované. Som slobodný, teda robím si čo chcem a ako chcem v absolútnom zmysle slova? Alebo sa moja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda iného človeka?! Bariéra č.6 – práca – práca je súčasťou života každého človeka, nevyhnutnosťou prežitia, bytia. Možno na rozdiel od doby minulej synonymum čohosi nutného, trpeného, niečoho negatívneho, zotročujúceho... Na mieste je položiť si otázku, aký je rozdiel vo vnímaní práce mladého človeka versus staršej generácie? Ak tvrdíme, že mladá generácia si neváži prácu, kto, alebo čo v nej budovalo tento vzťah? Kto alebo čo vybudovalo filozofiu končiacu myšlienkou nerobiť a zarobiť, nepracovať a mať?!Bariéra č.7 - vzdelanie – Kto je vzdelaný človek? Absolvent vysokej školy s minimálne druhostupňovým vysokoškolským titulom? Má v dnešnej spoločnosti miesto aj remeselník so školou bez maturity, alebo ho spoločnosť dotlačí k minimálne trojročnému štúdiu na vysokej škole, aby mohol vykonávať svoje remeslo? Poviete si, ťažké otázky... Avšak ešte ťažšie odpovede... Názor na vzdelanie, jeho nutnosť čo do dĺžky štúdia a čo do početnosti akademických titulov sa výrazne zmenil len za posledné 3 desaťročia, ktoré môže autor tohto článku zhodnotiť na základe empirickej skúsenosti. A názor na žiaka? Spýtajme sa učiteľov, aký majú názor na súčasných žiakov a študentov. Možno sa vážne zatvárite, alebo aj pousmejete. A možno sa zatvárite viac vážne, prípadne pousmejete ešte viac, ak sa opýtate žiakov, študentov, aký názor majú na svojich pedagógov...Je mnoho bariér, ktoré generácie od seba oddeľujú, avšak určite nájdeme aj zopár mostov, ktoré ich spájajú. 

folder_openPřiřazené štítky

Reflexná masáž chodidiel

access_time29.február 2020personAlena Haldová

Táto metóda funguje na princípe masírovania reflexných plôšok na nohe. Každá plôška patrí k určitej časti tela, k určitému orgánu či systému. Prostredníctvom špeciálnych hmatov a ťahov pôsobí masér cielene na konkrétne časti. Tieto body či plôšky nájdeme na oboch chodidlách, bočných stranách, na priehlavku aj v okolí členkov. Celý organizmus sa reflexnou masážou naštartuje a spustia sa samoliečebné a očistné procesy. Masáž funguje aj ako diagnostika. Nadmerne či netypicky citlivá reakcia spoľahlivo odhaľuje problémy v určitej časti nášho organizmu, ktorá s daným bodom na chodidle súvisí. V neposlednom rade je reflexná masáž aj alternatívnou formou medicíny a zameriava sa i na odstránenie zdravotných problémov. V jednej chvíli sa v našom tele prostredníctvom chodidiel a skúsených hmatov maséra odohráva prevencia, diagnostika i samotná liečba.Klasická masáž telaUž samotný názov napovedá, že ide o najstaršiu a najbežnejšiu formu masáže. Pri tejto masáži pôsobí masér na mäkké časti tela pestrou škálou hmatov, rôznym tempom a tlakom. Intenzita masáže závisí od potrieb a telesnej stavby klienta a dá sa prispôsobiť každému podľa individuálnych preferencií. Klasická masáž organizmus uvoľní, zregeneruje, zharmonizuje a dodá mu nové sily. Odstráni vyčerpanosť a preťaženosť, ako po fyzickej stránke, tak aj psychickej. Odbúrava stres, napätie i toxíny. Častým problémom je bolesť chrbtice, prevažne krčnej a krížovej. Stresový spôsob života, sedavé zamestnanie, nedostatok pohybu… a už máme migrény, rôzne bloky v chrbtici, vyskočené platničky a podobe. Masáž môže tieto problémy nielen eliminovať, ale pomáha im aj predchádzať. Pravidelnou masážou získame pružné telo i myseľ, pokožke dodáme elasticitu, zlepší sa nám trávenie, zvýši odolnosť organizmu, efektívne sa zbavíme jedov a toxických látok.Dornova metódaIde o techniku, kde sa masér zameriava na prácu s kĺbmi a stavcami, presnejšie povedané, dostáva kĺby a stavce do správnych polôh. Posuny stavcov, skolióza chrbtice, skrátenie svalov, poškodenie kĺbov, športové zranenia a mnohé ďalšie príčiny spôsobujú bolesť a neprirodzené postavenie tela. Vďaka tejto manuálnej terapii sa uvoľňujú v tele bloky, čím sa kĺby a stavce postupne vracajú na svoje pôvodné a správne miesto. Pri terapii masér neprekročí prah bolesti, pohyby sú jemné, plynulé a vláčne, klient sa do procesu aktívne zapája. Ako viaceré druhy masáží, aj Dornova metóda sa zameriava i na psychické bloky v organizme. Bezpečné a nenásilné pohyby odblokujú organizmus vo všetkých jeho rovinách, telo získava svoj zdravý postoj, pohybový aparát prirodzenú ohybnosť a prelomením blokov na psychickej báze sa uvoľní príval novej energie.

folder_openPřiřazené štítky

Povinná výbava kuchyne

access_time01.marec 2020personAlena Haldová

Kuchyňa je miestnosť, ktorá už nie je skrytá za zatvorenými dverami, často tvorí súčasť obývacieho priestoru. Pri jej plánovaní ide predovšetkým o to, aby bola funkčná, praktická, hygienická, ľahko udržiavateľná....a aby „ladila“. Jej celkový vzhľad závisí od výberu skriniek, spotrebičov, úchytiek...Dôležitou časťou kuchynskej linky je priestor medzi spodnými a vrchnými – nástennými skrinkami, kde sa nachádza najviac „ohrozovaná“ stena. Musí odolávať teplu, vlhku, pôsobeniu pary, vode, prskajúcemu oleju,... Preto je povinnou výbavou tejto časti kuchyne zástena. Jej povrchová úprava má byť trvanlivá, odolná, nenáročná na údržbu. Zadný panel – zástena, môže mať rôzne podoby. Spolu so skrinkami vytvára celkový výraz kuchyne. Snáď si ešte spomínate na najjednoduchšiu a určite najškaredšiu zástenu v panelákoch – vonkajší plášť umakartového jadra so spojovacími kovovými lištami. Dnes je, našťastie, k dispozícii pestrá paleta prírodných aj umelých materiálov, lesklé aj matné povrchy, rozličné farby, dekory. Je naozaj z čoho vyberať.Odolná stálicaKlasikou, ktorá je stále obľúbená vďaka pevnosti a odolnosti, sú keramické obklady. Výborne sa čistia, odolávajú vode, mastnote, chemikáliám, vysokým teplotám aj mechanickému poškodeniu. Na výber sú rôzne rozmery, farby, vzory. Od sklenej či keramickej mozaiky po veľkoformátové obklady. Problémom môžu byť špáry medzi nimi, ale ich čistenia sa netreba báť. Existujú nátery s obsahom polymérov, ktoré umožňujú jednoduchým a rýchlym spôsobom úpravu a obnovu pôvodnej farby cementových špárovacích hmôt. Ich použitie je veľmi jednoduché a rýchle. Bezchybný jednoliaty povrch sa dá dosiahnuť bezšpárovým obkladom. Hrany sú špeciálne zabrúsené a perfektne do seba zapadajú. Zabezpečia nielen ľahšiu údržbu, ale aj moderný a elegantný vzhľad.Laminátová doskaČasto používaným riešením je materiál identický s pracovnou doskou. Základom je drevovláknitá doska potiahnutá vysokotlakovým laminátom, na zvislú stenu stačí hrúbka 17 mm. Je to materiál trvanlivý a odolný voči mechanickému poškodeniu, svoje miesto nájde v kuchyni každého štýlu. Záleží na individuálnom vkuse, pre aký typ sa rozhodnete. Obľúbené sú drevené dekory – imitácie duba, orecha, javora, slivky... Vnášajú do kuchyne pocit pohody a útulnosti, mäkší výraz. Populárne sú tiež chladné motívy mramoru a žuly či lamináty, napodobňujúce surový betónový poter alebo kovy. Dosky s metalickým povrchom imitujú napríklad hliník, meď, mosadz, antikoro či hrdzavé železo. Štýlovo ladia s minimalistickým strohým nábytkom. Vďaka rovnakému vzoru pracovnej dosky a zásteny pôsobí kuchynská linka ucelene.Kovový leskS nehrdzavejúcou oceľou sa v kuchyni najčastejšie stretávame v podobe drezov, hrncov, spotrebičov... V minimalisticky či high-tech zariadených kuchyniach aj v podobe zásteny z antikora alebo eloxovaného hliníka. Napriek tomu, že tento materiál výborne odoláva vlhkosti, kyselinám, chemikáliám, vyžaduje častejšiu a náročnejšiu údržbu, boj s kvapkami vody, odtlačkami prstov.Prírodné pozadieDrevo je najobľúbenejší prírodný materiál, no na zástenu nie je veľmi praktické. Ak sa však preň rozhodnete, najvhodnejšie je tvrdé drevo cudzokrajných stromov (céder, mahagón, teak,...), odolné voči vlhkosti a pare. Musí mať správnu povrchovú úpravu – prírodný vosk alebo kvalitný lak, ktorú treba v pravidelných intervaloch obnovovať. Najviac môže utrpieť drevo za plynovou varnou platňou. Musíte dávať pozor na oheň aj na väčšie horúce hrnce, aby sa náhodou o zástenu neopreli. Odolným kúskom je zástena z kamenárstva. Stopercentná hygiena, ľahká údržba, mimoriadne dlhá životnosť, prirodzená krása. Z prírodného kameňa sa najčastejšie používa žula, alternatívou sú travertínové alebo mramorové dosky. Tieto je potrebné ošetriť proti poškodeniu kyselinami a inými chemikáliami.Na zástenu je vhodný aj umelý kameň, ktorý okrem zaujímavého vzhľadu spája v sebe kvalitu, estetiku a praktickosť, ponúka vysokú hygienickosť a ľahkú údržbu. Neporézny a homogénny umelý kameň zaisťuje odolnosť proti škvrnám, výnimočnú tvrdosť, takmer neobmedzenú životnosť. Umelý kameň navyše poskytuje jedinečnú možnosť „neviditeľne“ spojiť zástenu s pracovnou doskou či plynulé pokračovanie zásteny v rohoch bez škár, realizáciu netypických, napríklad zalamovaných kuchynských liniek bez toho, aby bolo spoje vidieť. Do pracovnej dosky z umelého kameňa sa dá bez viditeľných spojov integrovať aj drez z rovnakého materiálu.Iné možnostiZa kuchynskou linkou sa v podobe zásteny používajú aj sklovláknité tapety či umývateľné nátery. Na veľmi namáhané miesta vystavované hrubému znečisteniu(za sporákom a drezom) ich však neaplikujte, ak nechcete tráviť svoj voľný čas ich čistením, prelepovaním či natieraním.Hladký povrch = ľahká údržbaV súčasnosti je jednoznačne najmodernejším trendom obkladanie stien sklenými panelmi. Rozšíreným sklom, ktoré sa používa do kuchýň ako zástena, je Lacobel (Lacomat) – 4 alebo 6 mm hrubé lakované sklo so špeciálnou úpravou. Je odolnejšie voči teplu, otrasom aj úderom, vyniká leskom a pocitom čistoty. Výhodou oproti tvrdeným emailovým sklám je nižšia cena, no Lacobel sa nemôže používať za plynové sporáky. Neodoláva teplotným výkyvom a hrozí jeho prasknutie. Pri elektrických sporákoch treba opäť dávať pozor, aby sa veľké hrnce na zadných platniach nedotýkali skla. Treba počítať aj s tým, že do skla sa budú musieť vŕtať otvory na zástrčky, vypínače a obyčajné nekalené sklo je voči týmto zásahom menej odolné.Kalené tvrdené sklo stojí viac, ale rozhodne sa oplatí priplatiť si. Má podstatne trvácnejšie vlastnosti – je tepelne spracované, po úprave získa nové rozloženie vnútorného napätia, ktoré má vplyv na podstatnú zmenu vlastností skla. Získa odolnosť proti nárazu, zvýši sa jeho pevnosť a tepelná odolnosť, bezpečnosť. Riziko poranenia je znížené na minimum. V prípade, ak sa sklo rozbije, rozpadne sa na množstvo drobných neostrých kúskov. Zásteny z kaleného skla môžu byť alternatívou k tradičným keramickým obkladom. Predstavujú moderné a maximálne kvalitné riešenie interiérov.

folder_openPřiřazené štítky

Krása je out, ženy chcú Tarzanov!

access_time03.marec 2020personAlena Haldová

A už vidím, ako sa 82% mužov, čo nás čítajú, uvelebilo s úsmevom pohodlne do kresla a ten zvyšok metrosexuálov začal prehodnocovať svoj život a pobudnutie na tomto webe. Je to tak páni, štúdie a štatistky dokázali, že množstvom gélu na vlasoch sa nezvyšuje možnosť ulapenia samičky... šok.Ak sa vám páčia dokonale upravení, uhladení, oholení a anorektickí, máte úplne iný názor, ako väčšina žien sveta. Server Onepoll.com uviedol anketu, ktorá tvrdí pravý opak. Dnešné ženy priťahujú nedokonalí a neokukaní partneri.Zaujímavé, ako sa vkus mení. Ja neviem, či zato môžu naše zbláznené hormóny, alebo jednoducho nedostatok dokonalých mužov, že sme si ten vkus už prispôsobili, ale kým prednedávnom bol ešte vrcholom dokonalosti modrooký tmavovlasý dlháň (daj boh, aby sa ich rodilo stále viac...), dnes už ženy (Jasnosť ani nie) po podobných krásnych elegánoch pokukujú čoraz menej.Výskum teda uviedol aj vec, s ktorou vôbec nesúhlasím a pevne verím, že sa za môj názor postavia aj všetky ostatné deviantné ženy. Muž vraj má byť citlivý. Tak ale... kto to kedy videl? A že má mať radšej romantické filmy, ako akčné. No čo sme v kozme? Vôbec žiaden muž by nemal mať rád romantické filmy a ani v duchu by nad nimi nemal roniť slzy, lebo usoplených a ufňukaných je dosť žien.Podľa už spomínaného portálu Onepoll.com, ktorý testoval 2500 žien, si dámy vo veku 17-50 vyberajú radšej prirodzenosť a mužnosť, metrosexualita ich neláka, skôr ľaká a sú rady, ak sa nemusia s partnerom ráno v kúpeľni biť o kozmetiku.Všetko sa vracia. Móda aj vkus. Zasa nosíme nezmyselné kombinácie farieb  strihov, a la 80.roky. A muži sa nám páčia čoraz mužnejší, chlpatejší a silnejší. Nechápem, kam do tohto koloritu spadá citlivosť... ale kto už by len chápal ženy, pf. Muži sú na svoje ochlpenie hrdí. Teda väčšina. Poznám jedného, ktorý je strašne pyšný na svojich šesť chlpov na hrudi. A mať takého chlapa, to chce, aby ste tiež boli pyšná. Ono je to asi nejaký psychologický... ten... oný... šak viete. Mužnosť = sila+chlpatosť. Mužný muž ma vie ochrániť, vie sa postarať o rodinu, vie mi postaviť dom, vlastnými rukami rozbíjať kvádre... vždy lepšie, ako nablýskaný metráč v úzkych rifliach s 50 kilami živej váhy. No je to tak, nekukajte na mňa a hybajte sa najesť.Muži, ktorí sa prehnane starajú o svoj vzhľad, sú podľa štúdie pre ženy odpudzujúci. No ja vám celkom otvorene poviem – tfuj im!Aby ktosi jedol len bio zeleninu, 4 hodiny denne trávil na steperi a nešiel bez gélu na hlave vyniesť ani odpadky, to sa skôr podobá na moju anorekticko-neurotickú blonďavú susedku, než na muža, z ktorého by sa mi podlamovali kolená bezprostredne po akte.

folder_openPřiřazené štítky

Veľkonočné sviatky skrývajú v sebe tradíciu, ale aj duchovno

access_time03.marec 2020personAlena Haldová

Magické čaro Veľkej nociVeľká noc bola oddávna symbolom prebúdzajúceho sa života, sily,  plodnosti, ale aj duchovnej kontemplácie. Na Slovensku boli vždy tieto sviatky bohaté  na tradície a zvyky, z ktorých sa mnohé zachovávajú dodnes. Hovorí sa, že by sme mali poznať minulosť, aby sme si vedeli vážiť prítomnosť a orientovať sa v budúcnosti. Veľkonočné sviatky sú k tomu ako stvorené. Pred rokom 1989 boli Veľkonočné sviatky viac menej trpeným duchovným odkazom našich kresťanských koreňov. Oficiálni ideológovia sa síce pokúšali premenovať ich na „sviatky jari“, ale v podstate aj tí najskalnejší komunistickí agitátori sa museli zmieriť s tým, že národ si Veľkú noc jednoducho vziať nedá.OD ZELENÉHO ŠTVRTKUAko už bolo povedané, Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom, ktorým si veriaci pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, pričom  pôstne obdobie sa začína Popolcovou stredou. Počas pôstneho obdobia sa kresťania zdržiavajú zábavy, hodovania, majú sa duchovne obnovovať, zamýšľať nad svojím životom a zúčastniť sa svätej spovede. Zelený štvrtok je spomienkou na ustanovenie sviatosti Oltárnej a sviatosti kňazstva. Pri svätých omšiach sa posväcujú tri druhy oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily a používa sa pri rôznych sviatostných obradoch (krst, birmovanie, pomazanie chorých, vysviacka kňazov). “Zaväzujú” sa zvony a na znak smútku zostávajú mĺkve. Nasleduje Veľký piatok, kedy sa nekonajú sväté omše a kresťania si pripomínajú utrpenie, umučenie a ukrižovanie Krista. Je to veľký pôstny deň. Kresťania sa zdržiavajú mäsitých pokrmov a dosýta jedia iba raz denne. Počas Bielej soboty sa obrady konajú po západe slnka a podľa tradície je táto noc nocou očakávania Pána, noc bdenia. Začína sa sláviť Kristovo vzkriesenie. Na znak Kristovho zmŕtvychvstania sa zvony opäť rozozvučia. Po veľkonočnom trojdní nasleduje Veľkonočná nedeľa. Je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania, víťazného zavŕšenia Kristovho vykupiteľského diela.ĽUDOVÉ ZVYKY A TRADÍCIESymbol nového života, novosti, sa spájal s čistotou. Ak mali mať obradové úkony úspech, ľudia museli obnoviť a vyčistiť svoje príbytky i riad, v ktorom sa chystali pripravovať a konzumovať obradové veľkonočné jedlá. Zelený štvrtok bol deň, keď sa vyháňal dobytok na pašu po prvýkrát. Na dvere stajní sa (okrem iného) kolomažou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami. Zlých duchov vyháňali z dediny rapkáče a biče. Konzumovali sa zelené jedlá ako žihľava, špenát, kel, čakanka. Na Veľký piatok sa ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Dievčatá verili, že po umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť. V tento deň vládla magická sila zeme. Bolo zakázané siať a orať, so zemou sa jednoducho nemohlo hýbať. Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňa alebo baránka). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. V sobotu sa “pálili judáše” – spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne. V nedeľu po omši sa dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč, zvaný na východnom a strednom Slovensku ,,páska“. Pevné miesto tu mali vajíčka ako symbol kontinuity života. Vajíčko rozdeľoval gazda medzi všetkých stolujúcich. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhadzovať. Pálili sa, primiešavali dobytku do jedla, alebo sa zakopávali na poli. Veľkonočný pondelok bol časom kúpačky (na východnom Slovensku), resp. šibačky (na západnom Slovensku). Voda má zabezpečiť ženám zdravie a krásu. Robila sa rôzna ľúbostná a erotická mágia, pripravovali sa špeciálne pokrmy, ktoré sa dali zjesť vybranému mládencovi.VEĽKÁ NOC DNESDnešná doba pozmenila aj tvár veľkonočných sviatkov. Na prvý pohľad je to badateľné vo všadeprítomnej reklame, ktorá sa Veľkej noci zmocnila síce v menšej miere ako Vianoc, no predsa nevynechala príležitosť dať aj tejto stáročnej tradícii komerčný podtón. Klasické zvyky sa dodržujú skôr na dedinách a v menších mestách. Pokiaľ ešte v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch bol Veľkonočný pondelok aj v Bratislave dňom návštev, šibačky a veselých osláv, dnes je čoraz zriedkavejšie vidieť mládencov, či otcov s malými synmi, ako vyzbrojení korbáčikmi a korbáčmi z vŕbových prútikov smerujú do domácnosti, kde majú dievčatá. Július Satinský na veľkonočnú šibačku spomína vo svojej knihe Chlapci z Dunajskej ulice a so svojim typickým humorom popisuje, ako vtedajšia herecká špička na čele s majstrom Zvaríkom križovala ulice nášho hlavného mesta a snažila sa nevynechať jedinú domácnosť svojich hereckých kolegýň, ale aj ostatné famílie s domácimi paniami a najmä dcérami. V ostatných rokoch sa zdá, že nastáva akési opatrné oživovanie tradícií. Možno to súvisí so zvýšeným záujmom o folklór, možno ľudia hľadajú aj čosi iné, ako importovanú konzumnú zábavu. Držme Veľkej noci palce, aby pretrvala a nadviazala na všetko to duchovné a čarovné, čo má v sebe zakódované.

folder_openPřiřazené štítky

Výsledky vyhledávání v sekci Zábava na dotaz svoje

Juraj Benčík

access_time24.február 2020personAlena Haldová

Juraj Benčík: Sloboda, zodpovedne vykonávaná, je najvzácnejšiaHerec, mím, pedagóg, moderátor, manažér a mnoho ďalších profesií by sme mohli priradiť k menu Juraj Benčík. On to dokáže vtesnať do jediného slova – divadelník. Vďaka mamke, publicistke, odmalička recitoval, už ako dieťa pôsobil v rozhlasových hrách. Gény po otcovi, atletickom trénerovi, ho zasa predurčili k pohyblivosti a ako jediný slovenský herec pôsobil v najslávnejšom svetovom súbore Cirque du Soleil, teda Slnečný cirkus.  Dnes je manažérom divadla Malá scéna, podieľal sa na organizácii osláv osemdesiatych narodenín Milana Sládka a o ďalších veciach už v rozhovore.   Kam ste sa vytratili zo svetiel reflektorov?Využívam všetok priestor, ktorý mi je poskytnutý. Momentálne pracujeme s kolegami na žiadostiach o podporu umeleckého využitia historicky veľmi vzácneho divadelného priestoru, ktorým je Malá scéna v Bratislave. Vyžaduje si elementárne finančné zabezpečenie na prevádzku akýchkoľvek umeleckých aktivít. Verím, že v momente, keď tie aktivity budú podporené, začneme uvádzať všetky moje inscenácie, ktorých je už pomaly aj pätnásť. Niektoré sú pre dospelých, iné pre mládež a máme aj pre deti. Pre deti sa nám občas podarí uviesť, keď sa nejaká škola rozhodne si ich objednať.Do Bratislavy ste sa vlastne vrátili…Áno, pôsobil som istý čas na východe Slovenska v Prešove, potom som bol v Holandsku, kde som sa venoval iným činnostiam, nakoľko som si potreboval oddýchnuť od divadla a od Slovenska. Od októbra minulého roka som bol prizvaný do divadla Malá scéna, kde v prípade podpory môže toto divadlo nadobudnúť parametre európske a s podporou pána Milana Sládka až celosvetové.Ľudia sú ochotní chodiť do divadla i na kultúrne podujatia, v čom teda viazne podpora? Naozaj je to v tom, že vraj nie sú na nič peniaze v tomto štáte?Nie som ekonomický analytik, ani politik, no jedno môžem povedať – stretávam sa s úplne inou hierarchiou hodnôt vo vyspelých krajinách, ako na Slovensku.  Práve hierarchia hodnôt určuje mieru rešpektu aj voči sebe samému, teda úcty k svojmu vlastnému životu, a potom to určuje aj úctu k ostatnému. Ak sú prejavom najvyššieho uctievania peniaze – mamon, potom má spoločnosť problém s financovaním čohokoľvek, čo má svoje iné hodnoty.Dnešná mládež možno ani netuší, čo máte všetko za sebou. Moderovali ste ranné vysielanie v najsledovanejšej televízii, napriek tomu ste sa jedného dňa zbalili a odišli…Môj odchod z televízie súvisel s tým, že majiteľ televízie sa stal politikom a tým sme pocítili veľký politický tlak, voči ktorému mám principiálny odpor. Akékoľvek verejné médium má byť od politiky nezávislé. To je jeho elementárna úloha v spoločnosti. Je mi ľúto, že potom som už v žiadnej televízii priestor nedostal. Odišiel som na voľnú nohu a začal som sa venovať hlavne divadlu, činohre, bábkovému, pantomíme. Zaoberám sa divadelným umením komplexne ako tvorca aj ako predstaviteľ.Účinkovali ste v svetoznámom slnečnom cirkuse Cirque du Soleil…Čo sa týka exkluzivity angažmánu, je to vrchol na našej planéte, čo sa týka umeleckého výkonu, verím, že sú predo mnou ešte väčšie výzvy. Kontrakt trval dvadsať mesiacov, z čoho dva boli výcvikové, ktoré som absolvoval v centrále v Montreale, kde je výcvikové stredisko.Znie to tak po vojensky…Lebo to tak je. Cirkus ako žáner zábavy a neskôr aj umenia vznikol ako pokračovanie vojenských aktivít po 30-ročnej vojne, keď vojaci nevedeli nič iné, len jazdiť na koňoch a zabíjať. Zabíjať už nemohli, tak začali ukazovať, čo všetko dokážu s koňmi. Aj v súčasnosti najznámejší súbor má vojenskú štruktúru a disciplínu, preto je taký úspešný. Neexistuje tam vedúci umeleckej skupiny, ale kapitán. Podriadení ho musia poslúchať aj z bezpečnostných dôvodov a je to efektívne. Preto je veľkým omylom móda na Slovensku, že zamestnanci si v rámci nejakej inštitúcie myslia, že má fungovať exkluzívna demokracia. Ak má inštitúcia fungovať, či už výrobná alebo organizačná, musí tam byť hlavne disciplína. Ako skúsenosť to moje pôsobenie bolo veľmi cenné.Prečo ste odišli  z takého prestížneho súboru?Pretože som tam nepatril. Nie som ani Kanaďan, ani cirkusant. Som divadelník, tým pádom je to pre mňa hodnotná skúsenosť byť na chvíľu cirkusantom, splnil som povinnosti voči kontraktu a odišiel som.Byť divadelníkom v plnom slova význame je na Slovensku ťažké?Závisí to od toho, či ste ochotný používať servilné postupy. Alebo sa ráno budete zobúdzať s čistým svedomím, pozerať sa s pokojom do zrkadla a svoju občiansku, duchovnú slobodu budete konfrontovať s veľmi nízkou podporou akejkoľvek činnosti, ktorá nepoužíva servilné postupy.Platí aj vo vašom prípade – sloboda je najdrahšia vec na svete?Určite. No upravil by som to – sloboda, zodpovedne vykonávaná, je najvzácnejšia na svete.

folder_openPřiřazené štítky

Výsledky vyhledávání v sekci Cestovanie na dotaz svoje

Slanický ostrov: Za tradičným ľudovým umením jedine loďou

access_time24.február 2020personAlena Haldová

Rozptýlené rodiny sa tam koncom augusta každoročne stretávajú. Pripomínajú si svoje korene, predkov a rodnú zem, ktorú museli opustiť. Bola za tým voda z Oravskej priehrady. Dnes zo zatopenej obce Slanica vytŕča posledný kus pôvodnej slanickej zeme. Ostrov smutný a krásny. Taký, ako umenie.  Kalendár signalizuje príchod mája 1953. Socialisti dokončujú práce na najväčšom umelom jazere na Slovensku. Časť Oravčanov sa teší novej energetickej a vodohospodárskej nádeji, ale aj zbrani proti ničivým povodniam na riekach Orava či Váh. Prichádza skúšobná prevádzka a Oravská priehrada tak v roku 1954 začína žiť vlastným životom. Ten však vyhasol pod hladinou vody v piatich oravských obciach. Obyvatelia Oravských Hámrov, Osady, Lavkova, Ústia, Bobrova a Námestova boli nútení opustiť rodnú hrudu. Niektorých vyhnala až voda pred prahom dverí, a to doslova. Do okolia Trnavy sa sťahovali aj ľudia z rodiska Antona Bernoláka, zo Slanice. Z obce, ktorá stále žije.Slaničania boli vychýrení pláteníci. Obec je taktiež rodiskom prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka.Spolu zo Slaničanmi prežil aj barokovo-klasicistický kostol. I keď mnohí z nich tvrdia, že ani ten nedokázali zachrániť. Voda 2. mája 1953 nekompromisne oblapila vyvýšeninu, kedysi pútnické mesto, a vytvorila tak ostrov. Umenia. Druhý prívlastok toho Slanického. Jedného z najnavštevovanejších kultúrnych miest Oravy. A niet divu, prírodná scenéria, tajomná odľahlosť kalvárie či posledné kamenné náhrobky cintorína pridávajú miestu na jedinečnosti, ktorá láka ročne desiatky turistov, ale aj domácich.Niektoré dokumenty nám napovedajú, že Slanický kostol, aký zdobí ostrov dnes, je len matnou spomienkou na originál z 18.storočia. Aspoň čo sa interiéru týka. Pôvodný oltár bol zhotovený za finančnej pomoci zámožných slanických rodín (aj zemianskeho rodu Bernolákovcov) a privezený až z Talianska. V roku 1967 však boli mnohé sochy, obrazy, či jednotlivé časti oltára umiestnené do rôznych kútov Oravského regiónu. Hlavný oltár našiel svoje miesto v Kostole panny Márie v Bzinách.Ostrov je od roku 1973 chráneným, územím. Oravskú priehradu je najlepšie vychutnať si typicky – loďou. Tridsať – minútovú zastávku predstavuje práve Slanický ostrov. Otázkou je, či je polhodina na všetky originálne exponáty ľudovej tvorby postačujúca. V chrámovej časti kostolíka sú vystavené diela so sakrálnou tematikou, prevažne od ľudových rezbárov, kamenárov a maliarov, ktorí využívali techniku polychrómovanej plastiky a maľby na sklo. Symbolom oddaného kresťanského života Slaničanov je každé dielo inšpirované ideálmi kresťanstva, sviatkami cirkevného roka, ale aj gotickou, renesančnou, či barokovou ikonografiou. Mnohé exponáty, ako napríklad drevené sošky zobrazujúce pannu Máriu, sa v dôsledku neúprosného pôsobenia času nezachovali. Neoblomne mu však odolávajú diela slovenských kamenárov v lapidáriách nachádzajúcich sa v okolí kalvárie a kaplniek. Pri kostole, v bývalej hrobke majetného rodu Klinovcov, nájdeme aj expozíciu, ktorá mapuje budovanie Oravskej priehrady, či fakty o zatopených dedinách.V zrenovovanom výstavnom priestore kostolíka nájdeme zbierku tradičnej slovenskej  plastiky  a maľby. 

folder_openPřiřazené štítky