Výsledky vyhledávání v sekci Zaujímavosti na dotaz malá scéna

O rodicoch a detoch

access_time23.február 2020personAlena Haldová

Kupujeme svojim detom z lasky (aj k sebe, aby sme si dokazali, zesme dobri rodicia) autodrahy a domceky pre babiky Barbie.Zabudame vsak, ze potrebuju ine - od mala sprostredkovat podnety a vedomosti zo vsetkych oblasti zivota.Mozeme podporovat urcitu vynimocnu schopnost dietata, spev alebo tenis, a zaradit ho tak medzi tri percenta nadpriemernych, ktori su,mimochodom, v spolocnosti rovnako segregovani ako zdravotne postihnuti. Tak vsak z neho nevychovame plnohodnotnu osobnost.Formovat skolaka je neskoro, sestrocne dieta je uz osobnost, so vsetkym dobrym aj zlym, co sme do neho vlozili. To, ze nedobre niekedy prevlada, nie je zamer, ale nevedomost rodicov. Niekedy sposobena zotrvavanim v jedinom vychovnom vzore, ktorym nas formovalinasi rodicia - varecha je najlepsi vychovny prostriedok. O tom, na coby sme nemali pri vychove dietata v predskolskom veku zabudnut, sme hovorili s detskou psychologickou Dr.Dorotou Kopasovou z Vyskumnehoustavu detskej psychologie a patopsychologie.RITUALY Ked rodicia trojrocnej Vierky chcu, aby zaspala, musia ju najmenej hodinu vozit v aute.,,Dieta v predskolskom veku potrebuje pravidelnost, takmer ritual, v troch oblastiach," vysvetluje D. Kopasova. ,,V jedeni,spanku a pobyte vonku. Predpoludnajsia aj popoludnajsia prechadzka dieta upokojuje, a po jedle potom lahsie zaspi."Ritualy vyzaduju cas, ten vsak oteckovia s mobilnym telefonom zaopaskom a nervozne mamicky nemaju. Vela deti preto tvrdi - najlepsie si rozumiem s nasim Bobikom (cudzim ujom, babickou), lebo oco a mama nemaju cas, necitaju mi rozpravky, lebo som uz velky.,,Deti, ktorym rodicia necitaju rozpravky, maju v porovnani s rovesnikmi znizenu slovnu zasobu materinskeho jazyka," hovori D. Kopasova. Vychadzajuc zjej prieskumov, pocet takychto deti nie je zanedbatelny - az dvadsat percent. ,,A pritom vobec nejde o rozpravky. Ide o komunikaciu rodicas dietatom, vzajomny ludsky emocionalny kontakt, pri ktorom zalezi nie na jeho dlzke, ale na hlbke." Najma pred nocnym spanim je dolezite vyhradit si cas na ritual, pri ktorom dieta patri iba rodicovi a rodic iba dietatu. Ci chce dieta zaspavat samo, s mackom ale borodicom nechame na jeho volbu. Zo zapalenej nocnej lampicky sa vsakna dieta nikdy neprenesie taky pokoj ako z rodica.HODNOTOVA ORIENTACIA Patrocny Lukas sa vyzliekol takmer donaha a pravitkom nahanal svoju mladsiu sestricku.,,Nebola to detska sexualna hra, ale napodobnovanie - tentoraz televizneho hrdinu Herkula," vysvetluje D. Kopasova. ,,Tazko jednoznacne urcit, co moze dieta pozerat, najma ked sestrocni zasvatene hovoria o seriali AktyX a trojrocni poznaju M. A. S. H.Rodicia, ktori dovolia detom pozerat filmy a rozpravky plne nasilia,by si mali najst aj cas na rozhovor o videnom a polozit jedinu otazku- co sa ti na tom pacilo? Iba tak mozno zistit hierarchiu hodnot dietata a usmernit ho spravnym smerom." V normalnom zivote dieta prednasilim neochranime, mozeme ho vsak naucit reagovat tak, aby mu neublizovalo. ,,Neklamme deti," hovori psychologicka D. Kopasova.,,Deti spracuju akukolvek informaciu, podanu primerane ich veku - ajo smrti alebo odchode jedneho z rodicov."Hodnotovu orientaciu dietata mozno zistit aj otazkou, cim by chcelo byt a preco.Ciernym serifom, Donatelom, Supermanom, aby sa ma kazdy bal,bankarom, podnikatelom, aby som zarabal vela penazi - odpoveda v duchu trhoveho mechanizmu kazde stvrte dieta. ,,Prevladat by malai dentifikacia s clovekom, ktoreho ma dieta rado - mamou, ucitelkou,predavackou, soferom autobusu," vysvetluje psychologicka. ,,Pytajte sa deti preco a ovplyvnujte ich nenasilne."MAMA Moja mamicka ma miluje, preto ma neda do materskej skolky.,,Matka ma pravo rozhodnut sa, ci pojde do prace od polrocneho dietata, alebo od patrocneho," hovori D. Kopasova. ,,Mozno ta prva preziva vnutorny konflikt matky a profesionalky, a prave preto popraci venuje niekolko hodin iba hram s dietatom, kym ta druha, kvoli vecnym domacim pracam, nema na dieta ani hodinu. Preto hovorit, ze matka, ktora da dieta do jasiel, nema k nemu emocionalny vztah, je prehnane. Dieta by malo chodit do materskej skoly od troch rokov, aj ked len na dopoludnie."V materskej skolke sa dieta okrem ciela vedomeho vzdelavania vo vsetkych oblastiach nauci komunikovat s inymi dospelymi a ziska socialne kontakty s rovesnikmi.Domov pre neho tvori istotu, do ktorej sa moze vratit. ,,Hoci sa zdoraznuje emocionalny vztah matka -dieta, rodinu tvoria najmenej traja," hovori D. Kopasova. ,,Aj otecako zdroj muzskej identifikacie, ktory nauci deti napriklad zatlctklince. Ulohou muza nie je iba zarabat peniaze, ale aj zorganizovat vylet do zoo."BITKA Lenka nekresli, lebo ma strach zobrat do ruky ceruzky. Otec juraz velmi zbil, ked nimi pokreslila stenu.Peto nema rad tata, lebo ho stale bucha do hlavy.,,Neexistuje rodic, ktoreho by jeho dieta nerozculilo. Bitka je vsak iba odreagovanim, vyjadruje bezmocnost rodica, ale nic neriesi,"hovori psychologicka a spomina na bite deti, ktore uhnu predpohladenim, lebo cakaju uder, obhryzaju si nechty a ticho rozpravaju.,,Skor, nez potrestate dosledky, patrajte po pricinach, len tak naucite dieta vyvarovat sa chyb," hovori D. Kopasova.,,Spravny model vychovy je nie trestom, ale pochvalou a pozitivnou motivaciou -hracky si upratal krasne, ale farbicky nie, ja vsak verim, ze to dokazes. Len nedavat nijaky casovy limit, ten stresuje a neprivadza dieta k cinnosti."Reakciou na zakaz je vzdor, preto ,,prefikany" rodic napriklad nenariaduje plan na vikend, ale da dieta tu moznost volby.PROSOCIALNE SPRAVANIE  s tvorrocna Janka vie napisat svoje meno, ale nedokaze sa rozdelit s detmi na pieskovisku o hracky a kope ich.,,Niektore deti su uz v predskolskom veku velmi tvrde,nepristupne," hovori D. Kopasova. ,,Preto sa uz v materskych skolach pripravuje program prosocialneho spravania, ktory by mal naucit deti empatii, schopnosti vcitit sa do spravania druheho."Prosocialne spravanie mozu rozvijat aj rodicia - vlastny mprikladom ucit nenasiliu, ucte k sebe aj inym, usmiat sa, pochvalit,darovat, podelit sa, pocuvat inych. A niekedy staci len siahnut do kniznice a vybrat tu spravnu rozpravku.  

folder_openPřiřazené štítky

Vysokoškolské stravovanie

access_time25.február 2020personAlena Haldová

Začlenenie do študentského života znamená prírastok vedomostí, spomienok a niekedy aj kilogramov navyše. Napchať sa do maturitného obleku na štátniciach, je niekedy sci-fi kombinované s komédiou. Za 5 rokov na výške som videla, že študentská kuchyňa, rovná sa rýchle jedlo, jedlo na “stojaka”, do ruky kým sa študent presúva medzi prednáškami, hotové a najlepšie aj dojedené za pár minút, …Internát je vytúžené miesto. Naplnenie túžob o samostatnom rozhodovaní. Samozrejme už dosť dlho nad tebou nikto nestojí aby ti povedal: “Jednu lyžičku za sestričku, druhú … ” ale aj tak je to teraz iné, celé len na tebe. Áaaaaaano, a teraz si dám čokoládu ešte pred večerou.Tak aká je študentská realita? Obľúbené sú rýchle cestoviny, polotovary, donáška pizze chodí na internát častejšie ako MHD a polohy rýchlych občerstvení študent ovláda lepšie ako otčenáš. V škole kopec stresov, lebo aj keď si prečítaš článok o organizácii času, aj tak sa to nakoniec nejako nakopí … a na výtvory šéfkuchára bez čapice jednoducho nie je čas.No a čuduj sa svete (alebo aj nečuduj), okrem povinností sa kopia aj kilogramy tuku.Mysli skôr, než tvoje brucho bude vyzerať ako pred súťažov: Čím viac pásikov, tým viac *nemenovaná športová značka*.Opačný prípad je nezdravý úbytok na váhe. Všetky takéto zmeny sú vo väčšine prípadov spôsobené nesprávnym výberom potravín, veľkým stresom počas skúškového obdobia, prejedaním sa, nedostatkom spánku, zlými stravovacími návykmi, obmedzím pohybových aktivít (platí najmä pre bývalých športovcov) a tak ďalej.Nechceš byť šampiónom v počte pásikov na bruchu? Čo teda robiť? Tak napríklad:1.) Začni deň s raňajkamiRanná  dievčenská kovbojka ohľadne oblečenia a maľovania je nám všetkým známa. Nezostane čas na raňajky? Mysli na svoje zdravie a oblečenie si nachystaj už večer, pretože niekto múdry raz povedal, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. Napriek svojej ošúchanosti je tento výrok stále pravdivý.2.) Obmedzuj rýchle občerstveniePáči sa ti predavačka bagiet? Radšej ju pozvi na rande hneď. Po 50 bagete si ťa už určite všimne a po 70 jej to začne byť podozrivé, ale ak si medzi tým riadne nešportoval, na za začiatku si mal väčšiu šancu.3.) Buď trendy so zdravou desiatouAk sa slovo desiata stratilo z tvojho života niekedy na základnej škole, oznamujem  ti, že táto móda by mala do tvojho života zavítať spolu s jesennou kolekciou. Nezdravý životný štýl je prežitok. Ukáž, že vieš čo je IN a medzi prednáškami si pochutnávaj na pravej študentskej desiate.4.) Konzumuj menej cukru a alkoholuTo, že alkohol má veľa kalórií a zjesť 2 škatule horaliek znamená výživový prešľap asi vieš. Nik nepredpokladá, že sa týchto potešení/nerestí vzdáš úplne. Moc to teda nebudem rozmazávať. Vieš kde je tvoja miera.5.) Úspech je vyvážená stravaAj taký vysokoškolský študent ako ty potrebuje určité množstvo bielkovín, tukov, sacharidov, minerálov a vitamínov. Každý sme individuálny.  Jesť je potrebné, ale vedieť sa najesť rozumne, to je umenie.6.) Nezabúdaj na tekutinyNeuveríš, ale tvoje telo je z 90 % voda. Nežartujem! Takže ak sa nechceš vypariť do vesmíru, musíš sa napiť vody. Teraz som žartovala! Pravda je taká, že nedostatok tekutín spôsobuje bolesti hlavy, nesprávne fungovanie životne dôležitých orgánov a baby, toto je dôležité. Málo tekutín vysušuje pleť a prispieva k tvorbe vrások.Pripraviť si poriadne jedlo na internáte môže byť výzva, ale aj to sa dá naučiť. Portál pre Študenta pripravuje veľa tipov na rýchle, ľahké a cenovo dostupné študentské jedlá.

folder_openPřiřazené štítky

Ako sme sa stali “veľkými“, stratili sme odvahu robiť „veľké“ veci, …

access_time25.február 2020personAlena Haldová

Štandardný … ktoré sme chceli robiť ako malé deti. Keď sme boli malí, tak sme chceli meniť svet, meniť ľudí, robiť veľké rozhodnutia, rozhodovať sa hneď a zaraz, … Kde sa vytratili tie ambície? Kde sa stratila tá chuť, sila a odhodlanie?Čím sme starší, tým viac sa stávame opatrnejšími, riziku averznejší a nechceme brať zodpovednosť za naše činy do vlastných rúk. Prenášať zodpovednosť za rozhodnutia na druhých, to je dnešná móda, ktorá je „IN“. To platí vo všetkých oblastiach života. Súkromie, podnikanie, investovanie, … stále sme ustráchaní čo bude ak spravíme toto alebo toto. Kde je tá detská odvážna duša, ktorá chce niečo dosiahnuť, prekonať limity.Tú detskú odvážnu dušu strácame každým usmernením: „toto nedokážeš …“, „to sa ti nepodarí …“ … Takto sú od mala „masírované“ naše mozgy čo môžeš a čo nemôžeš, čo dokážeš a čo nie. Kto vie čo dokážem? Nik! Iba ja sám to môžem vedieť, ale až vtedy, keď to skúsim. Ak padnem 1000 krát, tak to pre mňa neznamená neúspech, je to znak toho, že 1000 krát som sa postavil, aby som mohol hľadať novú cestu. Padol som, ale na 1001 krát sa mi to podarilo. Nie je to neúspech, ale šanca poučiť sa z predošlých pádov. Každý pád mi dal silu na nabratie nových síl. Nikdy nie je neskoro spraviť niečo „veľké“, niečo čo nás naplní šťastím. Naše šťastie spočíva v tom ako sa dokážeme o to šťastie pobiť. Áno, pobiť, pretože šťastie nie je zadarmo. To si treba „zaslúžiť“.Staňte sa vo svojich rozhodnutiach opäť tými „malými“ odvážnymi deťmi, ktoré tak bojujú za svoje sny. Skúste to, a uvidíte, že budete šťastnejší. Už sa nebojte toho čo vám „veľkí“ na to povedia, ale nasledujte cestu svojho šťastia.

folder_openPřiřazené štítky

Známa neznáma Nina Ricci

access_time28.február 2020personAlena Haldová

Módna návrhárka Nina Ricci je síce už viac než tridsať rokov pochovaná na malom cintoríne Cimetierede Courances Essone južne od Paríža, ovšem v módnej branži za sebou zanechala nezmazateľnú stopu.Preslávila sa predovšetkým klasickým elegantným štýlom, ktorý má rovnaké renomé ako v móde, tak aj v parfémoch a kozmetike. Nina sa tiež zaslúžila o obohatenie štýlu haute couture, dostala dokonca rád Rytiera čestnej légie za výnimočné zásluhy v záujme francúzskej elegancie. Čo sa týka parfémov, medzi najznámejšie vône od Niny Ricci patria predovšetkým svetovo známyL'Air du Temps, ale aj Premier Jour, Les Belles, z novších kúskov Love in Paris či pánske vône Ricci Club a Mémoire d´Homme. Nina Ricci, vlastným menom Maria Nielli, sa narodila 14. januára 1883 v talianskom Turíne. V piatich rokoch sa s rodičmi presťahovala do Florencie a o sedem rokov neskôr vstúpila vo Francúzskudo učenia na dámsku krajčírku. Už ako osemnásťročná sa stala vedúcou krajčírskeho salónu a zanedlho dokonca hlavnou módnou návrhárkou. Ako dvadsaťjedenročná si vzala Luigi Ricciho, profesiou klenotníka, a o rok neskôr sa im narodil syn Robert. Celých dvadsať rokov Nina pracovala v salóne Raffin kde predovšetkým zbierala skúsenosti. Po založení svojho vlastného podniku s názvom Ricci sa potom sústredila predovšetkým na vymýšľanie módnych inovácí. Na chod podniku dohliadal jej syn, ktorý jej mimochodom odporučil, aby sa obklopila mladými ľuďmi a načúvala ich postrehom a nápadom, čo sa jej bohato vyplatilo. Firma sa rozrastala neuveriteľným tempom a v dobách najväčšieho úspechu mala spolu tri jedenásťposchodové budovy, 450 krajčírok a krejčírov a 25 predavačiek, čo v tej dobe znamenalo nebývalý úspech.

folder_openPřiřazené štítky

Výsledky vyhledávání v sekci Zábava na dotaz malá scéna

Juraj Benčík

access_time24.február 2020personAlena Haldová

Juraj Benčík: Sloboda, zodpovedne vykonávaná, je najvzácnejšiaHerec, mím, pedagóg, moderátor, manažér a mnoho ďalších profesií by sme mohli priradiť k menu Juraj Benčík. On to dokáže vtesnať do jediného slova – divadelník. Vďaka mamke, publicistke, odmalička recitoval, už ako dieťa pôsobil v rozhlasových hrách. Gény po otcovi, atletickom trénerovi, ho zasa predurčili k pohyblivosti a ako jediný slovenský herec pôsobil v najslávnejšom svetovom súbore Cirque du Soleil, teda Slnečný cirkus.  Dnes je manažérom divadla Malá scéna, podieľal sa na organizácii osláv osemdesiatych narodenín Milana Sládka a o ďalších veciach už v rozhovore.   Kam ste sa vytratili zo svetiel reflektorov?Využívam všetok priestor, ktorý mi je poskytnutý. Momentálne pracujeme s kolegami na žiadostiach o podporu umeleckého využitia historicky veľmi vzácneho divadelného priestoru, ktorým je Malá scéna v Bratislave. Vyžaduje si elementárne finančné zabezpečenie na prevádzku akýchkoľvek umeleckých aktivít. Verím, že v momente, keď tie aktivity budú podporené, začneme uvádzať všetky moje inscenácie, ktorých je už pomaly aj pätnásť. Niektoré sú pre dospelých, iné pre mládež a máme aj pre deti. Pre deti sa nám občas podarí uviesť, keď sa nejaká škola rozhodne si ich objednať.Do Bratislavy ste sa vlastne vrátili…Áno, pôsobil som istý čas na východe Slovenska v Prešove, potom som bol v Holandsku, kde som sa venoval iným činnostiam, nakoľko som si potreboval oddýchnuť od divadla a od Slovenska. Od októbra minulého roka som bol prizvaný do divadla Malá scéna, kde v prípade podpory môže toto divadlo nadobudnúť parametre európske a s podporou pána Milana Sládka až celosvetové.Ľudia sú ochotní chodiť do divadla i na kultúrne podujatia, v čom teda viazne podpora? Naozaj je to v tom, že vraj nie sú na nič peniaze v tomto štáte?Nie som ekonomický analytik, ani politik, no jedno môžem povedať – stretávam sa s úplne inou hierarchiou hodnôt vo vyspelých krajinách, ako na Slovensku.  Práve hierarchia hodnôt určuje mieru rešpektu aj voči sebe samému, teda úcty k svojmu vlastnému životu, a potom to určuje aj úctu k ostatnému. Ak sú prejavom najvyššieho uctievania peniaze – mamon, potom má spoločnosť problém s financovaním čohokoľvek, čo má svoje iné hodnoty.Dnešná mládež možno ani netuší, čo máte všetko za sebou. Moderovali ste ranné vysielanie v najsledovanejšej televízii, napriek tomu ste sa jedného dňa zbalili a odišli…Môj odchod z televízie súvisel s tým, že majiteľ televízie sa stal politikom a tým sme pocítili veľký politický tlak, voči ktorému mám principiálny odpor. Akékoľvek verejné médium má byť od politiky nezávislé. To je jeho elementárna úloha v spoločnosti. Je mi ľúto, že potom som už v žiadnej televízii priestor nedostal. Odišiel som na voľnú nohu a začal som sa venovať hlavne divadlu, činohre, bábkovému, pantomíme. Zaoberám sa divadelným umením komplexne ako tvorca aj ako predstaviteľ.Účinkovali ste v svetoznámom slnečnom cirkuse Cirque du Soleil…Čo sa týka exkluzivity angažmánu, je to vrchol na našej planéte, čo sa týka umeleckého výkonu, verím, že sú predo mnou ešte väčšie výzvy. Kontrakt trval dvadsať mesiacov, z čoho dva boli výcvikové, ktoré som absolvoval v centrále v Montreale, kde je výcvikové stredisko.Znie to tak po vojensky…Lebo to tak je. Cirkus ako žáner zábavy a neskôr aj umenia vznikol ako pokračovanie vojenských aktivít po 30-ročnej vojne, keď vojaci nevedeli nič iné, len jazdiť na koňoch a zabíjať. Zabíjať už nemohli, tak začali ukazovať, čo všetko dokážu s koňmi. Aj v súčasnosti najznámejší súbor má vojenskú štruktúru a disciplínu, preto je taký úspešný. Neexistuje tam vedúci umeleckej skupiny, ale kapitán. Podriadení ho musia poslúchať aj z bezpečnostných dôvodov a je to efektívne. Preto je veľkým omylom móda na Slovensku, že zamestnanci si v rámci nejakej inštitúcie myslia, že má fungovať exkluzívna demokracia. Ak má inštitúcia fungovať, či už výrobná alebo organizačná, musí tam byť hlavne disciplína. Ako skúsenosť to moje pôsobenie bolo veľmi cenné.Prečo ste odišli  z takého prestížneho súboru?Pretože som tam nepatril. Nie som ani Kanaďan, ani cirkusant. Som divadelník, tým pádom je to pre mňa hodnotná skúsenosť byť na chvíľu cirkusantom, splnil som povinnosti voči kontraktu a odišiel som.Byť divadelníkom v plnom slova význame je na Slovensku ťažké?Závisí to od toho, či ste ochotný používať servilné postupy. Alebo sa ráno budete zobúdzať s čistým svedomím, pozerať sa s pokojom do zrkadla a svoju občiansku, duchovnú slobodu budete konfrontovať s veľmi nízkou podporou akejkoľvek činnosti, ktorá nepoužíva servilné postupy.Platí aj vo vašom prípade – sloboda je najdrahšia vec na svete?Určite. No upravil by som to – sloboda, zodpovedne vykonávaná, je najvzácnejšia na svete.

folder_openPřiřazené štítky